Mikuláš I.
Z Wikipédie
Mikuláš I. (* ~820 – † 13. november 867) bol 106. pápež (858-867), jeden z najvýznamnejších zástancov pápežského primátu.
Vo svojich názoroch vychádzal z téz sv. Augustina a v tej dobe zhotovených pseudoisidorských dekretálií. Pápež je podľa neho pánom západnej i vychodnej cirkvi, jeho moc, ktorá pochádza cez sv. Petra od Boha, je nadradená biskupom i svetským panovníkom.
Využívajúc politické pomery po rozpade franskej ríše energicky presadzoval svoj program a vynucoval si poslušnosť cirkevných prelátov i kráľov. Príležitosť dokázať, že je nadradený aj konštantinopolskému patriarchovi, sa mu naskytla 858, keď sa naň odvolal zosadený patriarcha Ignatios a Mikuláš I. ho 863 opäť do funkcie potvrdil. Tento raz však precenil svoj vplyv a dostal sa do sporu s vtedajším patriarchom Fotiom i cisárom Michalom III., v priebehu ktorého bol daný do kliatby a obžalovaný z herézy v dôsledku používania filioque. V dobe, keď spor vrcholi, došlo v Byzancii k palácovému prevratu. Mikuláš I. krátko nato zomrel.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
| Predchodca: Benedikt III. |
Pápež (zoznam) |
Nástupca: Hadrián II. |
