Ladino
Z Wikipédie
-
- Ladino je aj taliansky názov ladinčiny.
Ladino alebo sefardčina alebo sefardská španielčina alebo židovská španielčina je židovská španielčina používaná najmä Sefardmi, teda potomkami Židov vyhnaných koncom 15. storočia zo Španielska. Pokladá sa buď za nárečie španielčiny alebo za samostatný románsky jazyk. Dnes je takmer vyhynutý.
Iné názvy jazyka:
- v Izraeli: spanyolit, espanyolit
- v komunitách Osmanskej ríše: judezmo, judeo-espanyol, espanyol, romance, franco espanyol, jidyo, judyo, zargon
- v severnej Afrike: hakitia, espanyol
Židia vyhnaní koncom 15. storočia sa usadili na Balkánskom polostrove, v Turecku, Maroku a Gibraltáre, po roku 1945 mnohí emigrovali do Izraela.
Výslovnosť pripomína silno taliančinu, portugalčinu alebo francúzštinu a silno sú zastúpené miestne prvky (v južnoslovanskej oblasti srbské, bulharské, turecké atď.). Jazyk sa zapisoval spravidla hebrejským písmom. Ladino predstavuje vlastne porušenú španielčinu 15. a 16. storočia.
[úprava] Iný význam slova ladino
Niektorí autori vyššie uvedený jazyk nazývajú židovská španielčina (a podobne) a ladino je názov odlišného čisto písaného jazyka, ktorý vymysleli španielski rabíni na prepis a výušbu hebrejských liturgických textov so zachovaním hebrejskej syntaxe.
