Hlavonožce
Z Wikipédie
| Hlavonožce | ||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||
| Cephalopoda Cuvier, 1797 |
||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Hlavonožce (Cephalopoda) sú trieda schránkovcov. Sú to bilaterálne súmerné morské mäkkýše s priamym vývinom.
Obsah |
[úprava] Anatómia
Považujú sa za klasický príklad konvergentného vývoja v živočíšnej ríši – vo viacerých aspektoch sa veľmi priblížili anatomickej úrovni evolučne najpokročilejších živočíchov – stavovcom. Noha je premenená na svalový lievik s vencom ramien alebo tenkých tentakúl. Schránku majú len fylogeneticky starobylé hlavonožce, u vyšších je silná tendencia k jej redukcii. Veľká hlava je zrastená s premenenou nohou v jeden celok.
[úprava] Nervová sústava
Nervová sústava je gangliová, vysoko rozvinutá. Centrom je mozog, ktorý vznikol integráciou troch párov ganglií (cerebrálnych, pedálnych a viscerálnych). Z mozgu odstupujú smerom na boky zrakové laloky (lobi optici), ktoré sa rozširujú v samostatné zrakové gangliá – sú mohutne vyvinuté, niekedy veľkosťou konkurujú mozgu (Teuthoidea). Smerom nadol a mierne dozadu odstupujú nervové povrazce k páru stomatogastrálnych ganglií – inervujú nielen ústa (ako bukálne gangliá Gastropoda), ale celú tráviacu sústavu. Okrem kožných receptorov hmatu majú 3 typy špecializovaných receptorov:
- čuchový receptor: obrvené tykadielka pred okom (Nautiloidea) alebo čuchové jamky na okraji plášťovej dutiny (Dibranchia);
- polohový receptor: u všetkých je pár statocýst;
- zrakový receptor: po bokoch hlavy je pár očí;
- u Nautiloidea sú to ešte vačkové oči, ale Dibranchia majú už zložité komorové oči, ktorých stavba (a zrejme i kvalita videnia) nápadne pripomína oči stavovcov. Obrovské hlbokomorské druhy z rodu Architeuthis majú najväčšie oči v živočíšnej ríši – ich priemer dosahuje až 40 cm.
Väčšina hlavonožcov má tesne pod epidermou vrstvu pigmentových buniek (chromatofórov). Ich nápadná schopnosť farbomeny je riadená z cerebrálneho ganglia na základe zrakového podnetu. Zrnká pigmentu sa môžu koncentrovať v strede, alebo naopak, rozptýliť sa po chromatofóre pomocou zvláštnych svalových vláken.
[úprava] Tráviaca sústava
Tráviaca sústava je pomerne jednoduchá, všetko sú to predátory. V ústach je rohovinová čeľusť, pripomínajúca zobák papagája. Slinné žľazy sú často jedovaté, ich sekrét paralyzuje až usmrcuje korisť. Žalúdok má párovú hepatopankreatickú žľazu (ktorá môže čiastočne zrastať), a pri vyústení do čreva slepý prívesok alebo vak, ktorý je niekedy skoro tak veľký ako žalúdok. Dibranchia majú v blízkosti anusu atramentovú žľazu, ktorej sekrét živočích vypustí do vody, keď uniká pred nepriate1om. Sekrét dezorientuje útočníka opticky, má však dočasne paralytické účinky zrejme aj na iné zmysly (čuch).
[úprava] Obehová sústava
Centrum obehovej sústavy je srdce, uložené v perikarde. Srdce u Dibranchia má dve predsiene s dvoma žiabrovými vénami, ktoré privádzajú okysličenú hemolymfu zo žiabier, Tetrabranchia majú tieto orgány vyvinuté po dvoch pároch. Hemolymfa obsahuje dýchací pigment hemocyanín, ktorý má modrastú farbu. Hemocyanín nemá takú afinitu na viazanie kyslíka ako hemoglobín, intenzívna svalová práca preto hlavonožce rýchlejšie unaví a ich svaly musia častejšie pracovať na kyslíkový dlh. Obehová sústava u Nautiloidea a Octobrachia je ešte otvorená, hemolymfa cirkuluje v systéme lakún; u Decabrachia je už vlastne uzavretá a v tomto prípade by sa už dalo hovoriť o krvi.
[úprava] Vylučovacia sú stava
Vylučovaciu sústavu tvorí pár, veľmi vzácne 2 páry metanefrídií (Nautiloidea), odpadovým produktom metabolizmu je guanín a xantín.
[úprava] Rozmnožovanie a vývin
Sú vždy gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Gonády sú párové, obvyklej stavby, kopulačný aparát je špecializovaný (Nautiloidea a Dibranchia). Vajíčka majú dosť veľa žĺtka, brázdia sa parciálne a diskoidálne (tak ako u väčšiny stavovcov). Vývin je potom priamy.
[úprava] Systematika
V moriach žije asi 1 000 druhov hlavonožcov. Delia sa do dvoch podtried.
- trieda: hlavonožce (Cephalopoda)
- podtrieda: štvoržiabrovce (Tetrabranchia)
- podtrieda: dvojžiabrovce (Dibranchia)
- rad: † belemity (Belemnoidea)
- rad: desaťramenné (Decabranchia)
- rad: chobotnice, osmonohy (Octobranchia)
- rad: Vampyromorpha
[úprava] Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
