Svalbard

Z Wikipédie

Svalbard


(Vlajka - Svalbard)	(Znak - Svalbard)

Národné motto:
Alt for Norge (Všetko pre Nórsko)
1814 Eidsvoll prísaha: Enig og tro til Dovre faller (Jednotní a verní, až kým pohorie Dovre nepadne)

Oficiálny názov
- Dlhý

Svalbard

- Krátky

Svalbard

Úradné jazyky

nórčina

Hlavné mesto

Longyearbyen

Najväčšie mesto

Longyearbyen

Hlava štátu

kráľ Harald V

Predseda vlády

Guvernér Odd Olsen INGERO

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

?. miesto
62 049 km² km²
62 049 km² km²
0 km²
0 %

Susedia

Severný ľadový oceán

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2004

230. miesto
2756

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2004

?. miesto
0.04 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2004

2. miesto
39535 (NOR)

Vznik

7. jún 1905 (Nórsko)

Forma štátu

parlamentná republika (ako súčasť Nórska)

Mena

nórska koruna

Gramotnosť

Časová zóna

CET (UTC+1); v lete: CEST (UTC+2)

Štátna hymna

{{{Štátna hymna}}}

Medzin. kód (ISO 3166-1)

SJM / SJ

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.no (.sj rezervované, ale nepoužívané)

Smerové telefónne číslo

Mestečko Ny-Aalesund v lete

Svalbard resp. ako súostrovie Špicbergy (podľa hlavného ostrova), je časť Nórskeho kráľovstva, zahŕňajúca jedno mesto (Longyearbyen), ležiaca v Severnom ľadovom oceáne na krajnom severe Európy.

Svalbard je zložený zo skupiny ostrovov „Špicbergy“ ležiacich medzi 74° a 81° severnej šírky a 10° a 34° východnej dĺžky. Tieto ostrovy sú najsevernejšou časťou Nórska. Tri ostrovy sú obývané: Spitsbergen, Bjørnøya a Hopen. Administratívnom súčasťou Svalbardu je aj neobývaný Medvedí ostrov (Bjornoya).

[úprava] Geografia

Hlavný článok: Geografia Svalbardu

Svalbard sa skladá zo skupiny ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Rozloha ostrovov je 62 050km². Najväčšími ostrovmi sú: Špicbergy (Spitsbergen)(39 000 km²), Severovýchodná zem Nordaustlandet (14 600 km²) a Edgeøya (5 000 km²).

60% územia Svalbardu pokrývajú ľadovce a snežné polia. Názov Svalbard v skutočnosti znamená „chladné pobrežie“. Teplé, severoatlantické prúdy, prúdiace okolo západného a severného pobrežia Špicbergov, však udržujú more okolo súostrovia nezamrznuté a schopné plavby po väčšinu roka; letá sú teplé a zimy chladné. V lete sú západné pobrežie a fjordy bez ľadovej pokrývky. Svalbard leží za severným polárnym kruhom. V Longyearbyene trvá polárny deň od 20. apríla do 23. augusta a polárna noc od 26. októbra do 15. februára.

Najvyšším vrchom ostrova je Newtontoppen s výškou 1717 m n.m.

Svalbard (spolu s Grónskom a Novou Zemou v Rusku) tiež slúži ako liaheň pre divoké husy (Branta leucopsis) a ďalšie druhy vtákov. Na ostrove žijú štyri druhy cicavcov: svalbardská poľná myš (Microtus epiroticus), arktická líška, svalbardský sob a polárny medveď. Odkedy sú však medvede na Svalbarde bežne rozšírené, ľudia sú pre svoju bezpečnosť nútení chodiť ozbrojení. Napriek tomu sú však polárne medvede na súostroví chránené pred lovom či akýmkoľvek rušením.

Usadlosti:

Barentsburg (Баренцбург) Ruská osada -- 900 obyvateľov)
Bjørnøya
Grumant (Грумант) (Ruská osada opustená v roku 1961, obnovenie ťažby ohlásené v roku 2003)
Isfjord radio
Longyearbyen (1 700 obyvateľov)
Ny-Ålesund (40 obyvateľov)
Pyramiden (Пирамида) (Ruská osada opustená v roku 2000)
Smeerenburg (Holandská osada, opustená v roku 1660)
Sveagruva (210 obyvateľov)

[úprava] História

Hlavný článok: Dejiny Svalbardu

Vikingskí a/alebo ruskí rybári možno objavili Svalbard už v 12. storočí (1194). Starí Nóri rozprávali o krajine známej ako Svalbard - chladný okraj. Ostrovy však zaručene objavil až v roku 1596 holandský objaviteľ Viliam Barents. Súostrovie slúžilo ako veľrybárska základňa v 17. a 18. storočí. Ostrovy od konca 19. storočia až do súčasnosti slúžia ako základný tábor pri polárnych expedíciách.

9. februára 1920 bola uznaná nórska suverenita nad ostrovmi (Svalbardská zmluva), v roku 1925 ich Nórsko oficiálne anektovalo. V zmluve sa však zaručilo dovoliť zmluvným štátom na ostrovoch ťažiť nerastné bohatstvo (medzi 41 zmluvnými štátmi bolo aj Česko-Slovensko). Napriek tomu, že v minulosti na ostrovoch ťažili uhlie americké, britské, holandské či švédske spoločnosti, dnes tam sú popri Nóroch už len Rusi. Svalbard však podľa zmluvy musí zostať demilitarizovaný. V rokoch 1942-1943 boli ostrovy, podobne ako celé Nórsko, okupované Nemeckom. Podrobný geologický prieskum súostrovia vykonal tím Cambridgeskej univerzity a ďalších univerzít, vedený W. Brian Harlandom medzi 40-tymi a 80-tymi rokmi 20. storočia.

[úprava] Politika

Svalbard je spravovaný ako súčasť Nórska. Oficiálnym predstaviteľom Svalbardu je guvernér - sysselmann, sídliaci v Longyearbyene. Guvernéra vymenúva nórska vláda.

[úprava] Ekonomika

Ekonomická činnosť súostrovia je sústredená okolo baníctva, zvyšok je tvorený rybárstvom a lovom. V poslednej dekáde 20. storočia začal významne narastať podiel turizmu, výskumu, vzdelávania a HT technológií. Nórsko, tak ako mu to umožňujú medzinárodné zmluvy, vyhlásilo okolo ostrovov 200-míľovú rybársku zónu, ktorú však neuznáva Rusko.

Svalbardský podmorský káblový systém, spustený od januára 2004, spravuje 1440 km optických káblov zo Svalbardu do Harstadu (cez Andøy) v severnom Nórsku, ktoré sa využívajú na komunikáciu so stanicami orbitálnych satelitov na Svalbarde, z ktorých niektoré patria americkým NASA a NOAA.

Takmer 60 % nórskej populácie súostrovia pracuje v nórskym štátom vlastnenom baníckom priemysle, službách a miestnej správe.

[úprava] Doprava

Medzi osadami nie sú žiadne cesty. Na dopravu sa používajú člny, aeroplány, helikoptéry a snežné skútre. Na Svalbarde sú štyri prístavy: Barentsburg, Longyearbyen, Ny-Alesund, Pyramiden a 4 letiská, ale len 2 majú spevnenú pristávaciu plochu (Longyearbyen).

[úprava] Demografia

Na Svalbarde žije asi 2 800 obyvateľov. 55,4% z nich sú Nóri, 44,3% Rusi a Ukrajinci a 0,3% tvoria iné národnosti. Úradnou rečou na Svalbarde je nórčina, ale Rusi a Ukrajinci používajú ruštinu.