Gibraltár

Z Wikipédie

Gibraltár

(Vlajka - Gibraltár) (Znak - Gibraltár)
Národné motto: Nulli Expugnabilis Hosti (z latinčiny, nepodmanený žiadnym nepriateľom)
Oficiálny názov   - Dlhý	Gibraltar
- Krátky	Gibraltar
Úradné jazyky	angličtina
Hlavné mesto	Gibraltár
Najväčšie mesto	Gibraltár
Hlava štátu	Sir Francis Richards
Predseda vlády	Peter Caruana
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	. miesto 6,5 km² 6,5 km² 0 km² 0 %
Susedia
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	188. miesto 28 880
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	5. miesto 4 290 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 1997	. miesto 17 500
Vznik	1713 (Utrechtská zmluva)
Forma štátu	domínium s autonómiou
Mena	gibraltarská libra
Gramotnosť
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	Gibraltar Anthem
Medzin. kód (ISO 3166-1)	GIB / GI
Kód motorových vozidiel (OSN)	GBZ
Internetová doména	.gi
Smerové telefónne číslo	350

Gibraltár (často prezývaný The Rock - Skala) je zámorským územím (teda v minulosti „korunná kolónia“) Spojeného kráľovstva.

Nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie Afrike. Táto strategická poloha umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, tj. spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

Španielsko bolo nútenéo prenechať Gibraltár Spojenému kráľovstvu v roku 1713 Utrechtskou zmluvou po prehratej vojne o španielske dedičstvo. Roku 1830 sa gibraltárska posádka stala formálne britskou kolóniou. V rokoch 1976 a 2002 sa konali referendá o pripojení k Španielsku, ale väčšina obyvateľstva si želala zotrvať ako britská kolónia.

[úprava] Geografia

Gibraltár má rozlohu 6,5 km². Hranica so Španielskom má 1,2 km, ďalších 12 km je pobrežie. Vápencová skala, na ktorej se Gibraltár nachádza, má v najvyššom bode 426 m. Na Gibraltáre nie je zdroj pitnej vody, okrom zberu dažďovej vody sa dnes využíva reverzná osmóza. Hustota osídlenia je viac ako 4200 obyvateľov na km². Jediná pevninská cesta na Gibraltár sa kríži s medzinárodným letiskom a toto predstavuje unikátnu križovatku, riadenú bežnými semaformi. Nachádza sa tam jediná európska kolónia opíc. Tieto opice miestni obyvatelia veľmi rozmaznávajú kvôli legende, ktorá tvrdí, že Gibraltár bude britský, kým tu budú žiť opice. Vďaka tomu sú opice veľmi dotieravé až drzé.

[úprava] Dejiny

Gibraltárska skala bola obývaná už od kamennej doby. Práve tu bola objavená prvá lebka neandertálca ešte pred slávnym objavom v nemeckom Neandertale. O Gibraltáre sa dozvedáme z fénických, kartáginských aj rímskych dokladov (latinské meno Calpe). Po rozpade rímskej ríše tadiaľ putovali armády barbarských Vandalov a Góthov. V roku 711 tu pristála invazná armáda marockých Berberov vedená Tárikom ibn Sijádom. Ten nechal skalu po sebe premenovať na Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho vznikol skomolením Gibraltár. Mauri na skale postavili pevnosť, z ktorej sa časti zachovali dodnes. Pevnosť bola počas reconquisty dobytá Španielmi v roku 1462.

V roku 1704 Gibraltár dobyl holandsko-britský expedičný zbor vedený sirom Georgom Rookom a tento stav bol formalizovaný v roku 1713 Utrechtskou zmluvou. Španieli skúšali Gibraltár niekoľkokrát neúspešne dobyť, o najtvrdší nápor sa pokúsili v roku 1783 (tzv. Veľké obliehanie).

Počas druhej svetovej vojny boli všetci civilní obyvatelia evakuovaní a Gibraltár sa opäť zmenil na pevnosť a námornú základňu. Odtiaľ Briti ovládali vstup do Stredozemného mora a boli schopní zásobovať Maltu a Severnú Afriku.

Aj po vojne napäté vzťahy s Frankovým Španielskom pokračovali. Ešte dnes o tom svedčí obrovská plechová „strecha“ na východnej strane skaly, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody počas španielskej blokády.

[úprava] Ekonomika

Gibraltárska ekonomika je založená na turistike, obchode a finančných službách. Na Gibraltáre je údajne zaregistrovaných viac firiem ako má obyvateľov. Ročne navštívi Gibraltár viac ako 7 miliónov turistov. Gibraltár vydáva svoje vlastné mince a bankovky – gibraltarskú libru, je však možné bežne platiť aj britskými librami.