Čierna Hora

Z Wikipédie

Iné významy pozri na stránke Čierna hora.

Čiernohorská republika


(Vlajka - Čierna Hora)	(Znak - Čierna Hora)

Národné motto:
nie je

Oficiálny názov
- Dlhý

Crna Gora

- Krátky

Republika Crna Gora

Úradné jazyky

čiernohorčina

Hlavné mesto

Podgorica

Najväčšie mesto

Podgorica

Hlava štátu

Filip Vujanović (prezident)

Predseda vlády

Milo Đukanović

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

157. miesto
13 812 km²
7,666 km²
- km²
- %

Susedia

Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Albánsko

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2003

164. miesto
616 258

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2003

123. miesto
93,6 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2005

-. miesto
-

Vznik

3. jún 2006

Forma štátu

republika

Mena

Euro (=100 centov)

Gramotnosť

92 %

Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna

Oj, svijetla majska zoro

Medzin. kód (ISO 3166-1)

zatiaľ nie je

Kód motorových vozidiel (OSN)

MNE

Internetová doména

.me (od 2007)

Smerové telefónne číslo

+ 381

Čierna Hora (Crna Gora po srbsky a chorvátsky, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.), dlhý tvar Čiernohorská republika, je menšia republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.

Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "úprava".

[úprava] Poloha

Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Albánskom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara.

[úprava] Politika

[úprava] Administratívne rozdelenie

Čiernohorské opštiny

Čierna Hora je rozdelená na 21 opštín):

Andrijevica
Bar
Berane
Bijelo Polje
Budva
Cetinje
Danilovgrad
Herceg Novi
Kolasin
Kotor
Mojkovac
Niksic
Plav
Pluzine
Pljevlja
Podgorica
Rozaje
Savnik
Tivat
Ulcinj
Zabljak

[úprava] Demografia

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Etnická mapa Čiernej Hory,opštiny podľa väčšiny

Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2003):

Čiernohorci: 267,669 (43.16%)
Srbi: 198,414 (31.99%)
Bosniaci: 48,184 (7.77%)
Albánci: 31,163 (5.03%)
Slovanskí Moslimovia: 24,625 (3.97%)
Chorváti: 6,811 (1.1%)
Rómovia: 2,826 (0.46%)

[úprava] Podnebie

Vo vnútrozemí kontinentálne, pri pobreží stredomorské. 1 600 - 3 000 mm zrážok ročne v horách.

[úprava] Flóra

Zmiešané lesy, vo vyšších polohách ihličnaté, pri pobreží prímorská flóra s krovinatými porastmi.

[úprava] Cestovný ruch

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi oblúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie z cestovného ruchu

[úprava] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Federatívna republika Juhoslávia. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Černej Hore žije veľa Srbov. Vďaka vytvoreniu federácie Čiernej Hory so Srbskom vznikla Federatívna republika Juhoslávia. 4. februára sa krajina premenovala na Srbsko a Čierna Hora. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.