Pelagianizmus
Z Wikipédie
Pelagianizmus je kresťanská heréza vytvorená v staroveku mníchom Pelagiom, jeho žiakom Celestinom a Julianom z Eclana v 5. storočí. Hlavným protivníkom pelagianizmu bol hipponský biskup Augustín spolu so svojimi žiakmi.
Pelagianizmus chápe slobodu človeka ako celkom svojprávnu či autonómnu skutočnosť, aj keď nepopiera jej stvorenosť. Pelagius zavrhuje náuku o dedičnom hriechu a podceňuje silu ľudskej žiadostivosti v procese rozhodovania a konania. Podľa Pelagia tak Adam len dal svojim prvotným hriechom ľuďom zlý príklad, Ježiš Kristus potom v zásade dal znova len dobrý príklad na nasledovanie. Popiera tak, že by človek potreboval zvláštnu Božiu milosť na to, aby bol schopný dobra a spásy.
Pelagianizmus bol odsúdený rôznymi synodami už v 5. storočí a znovu Tridentským koncilom v polovici šestnásteho storočia.
[úprava] Pozri aj
- Semipelagianizmus
- Pelagius
- Erazmus Rotterdamský
- Dedičný hriech
