Heréza

Z Wikipédie

1. Heréza, kacírstvo alebo blud (z gréckeho αιρεσις, hairesis v preklade svojvoľný výber) označuje pôvodne taký teologický názor, ktorý „volí“ alebo si „vyberá“ určitý odlišný pohľad, ktorý je nezlúčiteľný s všeobecnou vierou danej cirkvi, tj. ortodoxiou. Zástanca herézy je touto cirkvou označovaný ako heretik, kacír alebo bludár.

2. Heréza je tiež v prenesenom zmysle slova pomenovanie nenáboženského názoru na nenáboženskú ortodoxnú záležitosť, napríklad idizmus (používanie iného umelého jazyka) je pre esperantistov herézou.

Termín kacír vznikol z pojmu katar (z gréckeho καθαρός katharos = čistý), čo bol príslušník francúzskej stredovekej sekty, vyhladenej krížovými výpravami začiatkom 13. storočia.

Obsah

1 Vymedzenie pojmu
2 Prehľad heréz
3 Staroveké herézy
4 Stredovek
5 Novovek
6 Významní heretici
7 Heréza v kresťanských církvách
- 7.1 Katolícka cirkev
- 7.2 Nekatolícke cirkvi
8 Súvisiace odkazy
9 Externé odkazy

[úprava] Vymedzenie pojmu

Pravoverná doktrína je vymedzovaná cirkvami prostredníctvom dogiem. Medzi herézou a schizmou (rozkolníctvom) je rozdiel v tom, že heréza sa chápe ako odchýlka od viery vo vnútri cirkvi, schizma je naopak tomu rozštiepenie cirkvi na dva nové subjekty.

[úprava] Prehľad heréz

Heretické názory boli v histórii násilím potlačované, dnes vo vlastnom zmysle je heréza príčinou ukončenia spoločenstva viery s danou cirkvou, teda exkomunikácia - vylúčenie.

Cirkev predpokladá, že kacírstvo je prekážkou spásy, že kacír bude večne zatratený, pokiaľ Boh vo svojej nekonečnej milosti nerozhodne inak. Za prvého popraveného heretika možno považovať španielskeho mnícha Priscilliana z Avily, ktorého nechal na formálnu žiadosť dvoch biskupov popraviť cisár Magnus Maximus v roku 385.

Aj v stredoveku, potom, čo bola zriadená inkvizícia na vyhľadávanie kacírstva, boli tvrdohlaví alebo znovu spadnutí kacíri vydávaní svetskej moci na potrestanie. Heréza bola totiž kodifikovaná svetskou mocou ako zločin a zvyčajne za neho bol stanovený trest smrti upálením. Pri vyšetrovaní kacírstva boli obete často nútené k priznaniu neľudským zaobchádzaním, vrátane mučenia.

[úprava] Staroveké herézy

Gnosticizmus – vplyvné intelektuálne helénske synkretické myšlienkové hnutie. Čiastočne absorbovalo aj kresťanstvo, čo umožnilo vyrásť mnohým kresťanským gnostickým sektám. Najväčšieho rozkvetu dosiahol po roku 150. Proti gnostikom sa postavili apologéti, ktorí bránili.
Monarchianizmus – učenie stojace na prísnom monoteizme, ktoré neuznáva rozlíšenie troch osôb v Bohu (Trojica)
- Dynamický monarchianizmus alebo adopcionizmus – Ježiš bol iba prijatý za Božieho syna
- Modalistický monarchianizmus alebo modalizmus či patripassianizmus – Boh sa iba zjavuje ako rôzne osoby, ale zostáva striktne iba jeden; ďalšou podobou tejto herézy je sabellianizmus.
Arianizmus – učenie alexandrijského kňaza Areia (Aria), že Ježiš Kristus je obyčajný človek
Apollinarizmus – učenie Apollinaria z Laodiceje, že Ježiš Kristus má ľudské iba telo, ale božieho ducha či rozum.
Nestoriánstvo – jeho podstatou je tvrdenie, že Kristus má obe podstaty oddelené a navzájom nezávislé, jeho človečenstvo je púha pláštenka pre božstvo, jeho manifestáciou. Preto Panna Mária nie je Matkou Božou (θεοτόκος), pretože Syn Boží je nestvorený, prijal ľudské telo a v ňom prebýval. Ako Syn Boží má božskú podstatu, ako syn Márie ľudskú. S touto herézou prišiel carihradský patriarcha, Peržan Nestorius (428 – 431). Na konci roku 428 Nestorios odmietol učenie o Matke Božej ako nové ariánstvo. Laici však Nestoria vnímali ako propagátora tézy, že Kristus je obyčajný človek alebo že v sú v ňom 2 osoby. Na teologickej úrovni bol hlavným kritikom nestoriánstva sv. Cyril I. (375 – 444), patriarcha alexandrijský (412 – 444), ktorý obhajoval jednotu Bohočloveka. V auguste 430 Nestoria odsúdil aj pápež sv. Celestín I. (422 – 432). Cez odpor patriarchu antiochijského III. všeobecný snem v Efeze (431) nestoriánstvo prehlásil za kacírstvo. Nestoriánstvo existuje dodnes ako orientálna cirkev sýrska (asýrska).
Monofyzitizmus – tvrdí, že Syn má iba jednu prirodzenosť – božskú. Bol odsúdený na Chalcedonskom koncile (451). Radikálny monofyzitizmus Eutychov dnes nezastáva nikto; Spoločenstvo východných cirkví vyznáva miafyzitizmus (Ježiš nemá iba jednu prirodzenosť, ale zmiešanú).
Monotheletizmus – tvrdí, že Syn má iba jednu vôľu – božskú. Bol odsúdený na 3. carihradskom koncile (680 – 681), ktorý z monotheletizmu obviňoval tiež pápeža Honoria I. (625 – 638).
Filioque – teda viera, že Duch svätý vychádza spoločne z Otce aj Syna, je herézou z pohľadu pravoslávia. Viac pozri hlavný článok.
Obrazoborectvo (ikonoklazmus) – bolo zavedené pod vplyvom predsudku cisára Leva III. Sýrskeho (717 – 741). Malo dve fázy: 730 – 787 a 814 – 843. Obnovenie uctievania obrazov v roku 843 je pravoslávnymi a gréckymi katolíkmi slávené každý rok 2. nedeľu po Letniciach ako sviatok pravoslávia. V novoveku nachádzame ikonoklazmus pri kalvinizme
Ekumenizmus označujú za kacírstvo starokalendárni pravoslávni a tradiční katolíci (neuznávajú ekumenizmus II. vatikánskeho koncilu).

[úprava] Stredovek

Albigenskí
Valdenskí
Lollardi
Konciliarizmus –- téza, že koncil je nadradený pápežovi.
Husitstvo –- odsúdené na Kostnickom koncile (1414 – 1418). V snahe potlačiť husitstvo bolo vedených päť krížových výprav, ktoré boli všetky odrazené. Bazilejský koncil (1431 – 1449) potom dohodol s husitmi dočasný kompromis: kališníctvo (utrakvizmus).

[úprava] Novovek

Protestantizmus -- bolo odsúdené ako heréza Tridentským koncilom (1545 – 1563).
Jansenizmus
Modernizmus
Ekumenizmus -– označujú za herézu starokalendárnymi pravoslávnymi.

[úprava] Významní heretici

Medzi kacírov prvých storočí kresťanstva patrili napríklad: Origenes (niektoré jeho spisy boli vyhlásené za heretické), Areios, Apollinaris z Laodikeie, Nestorius. Na západe boli neskôr katolíckou cirkvou vyhlásení za kacírov: Ján Hus (upálený), Ulrich Zwingli, Martin Luther, Ján Kalvín. Skupina tradičných katolíkov považuje za kacírov rímskych pápežov počnúc Jánom XXIII.

[úprava] Heréza v kresťanských církvách

[úprava] Katolícka cirkev

Iba katolícka cirkev má orgán zvlášť určený pre skúmanie a definovanie náboženskej náuky, ktorý posudzuje, či určitý autor nie je s náukou cirkvi v rozpore. Ide o Kongregáciu pre náuku viery, predtým Sväté offícium (vzniklo reformou Inkvizície), ktorá je jedným z výkonných orgánov pápeža. Nie je to však jediná inštitúcia, ktorá môže označiť nejaké učenie za herézu. Rovnakú (ale nadradenú) právomoc má koncil.

[úprava] Nekatolícke cirkvi

I iné cirkvi majú prostriedky, ako deklarovať, že je nejaké učenie heretické. Napríklad anglikánska cirkev môže požiadať parlament, aby niečo prehlásil za heretické. Ostaní potom majú pre podobné rozhodnutia minimálne možnosť zvolať koncil, pokiaľ danú právomoc nemajú priamo zbory biskupov či rady starších.