Budhizmus

Z Wikipédie

Budha

Budhizmus (etymologicky správnejšie, ale pravopisne nesprávne buddhizmus) je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Gautama Buddha asi v 5. storočí pred Kr. v severovýchodnej Indii. Ide o jedno z najrozšírenejších svetových náboženstiev, vyznáva ho 300–500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Južnej Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname.

Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu džňánajogy. Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvninul ako reakcia na niektoré aspekty hinduizmu.

Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.

Budhistické učenie alebo inak dharma ukazuje cestu k osvieteniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opetovný cyklus reinkarnácií. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi materiálnymi pôžitkami a asketizmom.

Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou ako hinduistický átman, ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva nirvána (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa). Svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavýchovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle.

Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je Cesta (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.

J. Tomko charakterizuje biudhizmus nasledovne: „budhizmus sa predstavuje ako 'cesta mravnosti'. Hľadá skôr 'osvietenie' ako Boha, o ktorom sa vôbec nevyjadruje. Sám Budha nie je boh, ale osvietený človek. Budhistické náboženstvo sa nedefinuje ako vzťah medzi človekom a Bohom, ale skôr ako sebarealizácia človeka, ktorý sa riadi známou základnou Budhovou smernicou: vyhýbaj sa zlu, rob dobre, očisti si srdce. Dobré a zlé skutky prinášajú svoje ovocie v budúcom živote človeka. Očisťovanie a osvietenie sa dosahuje reinkarnáciou. Samotná ľútosť nad spáchaným zlom nezabezpečuje odpustenie, avšak sa považuje za vhodný prostriedok ako upustiť od zla, očistiť si srdce a oživiť dobro. Keďže sa nekladie otázka o Bohu, a postoj k Bohu je akési ignoramus et ignorabimus, chýba pojem mravného zla ako previnenia sa voči Bohu, a tým aj pojem ľútosti a zmierenia sa s Bohom. Len v niektorých formách budhizmu (napr. Mahayana) jestvuje istý druh vyznania hriechov pred Bohom na dosiahnutie vnutorného pokoja. Mnísi - prívrženci tejto cesty - sa podrobujú verejnému vyznaniu priestupkov pocas zhromaždení, ktoré sa konajú dvakrát v mesiaci. Na dosihanutie väčšej sebakontroly sú zamerané obrady očisťovania, obety, sebatrestanie a dávanie almužny.“

Tento článok súvisiaci s budhizmom je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.