Alois Alzheimer
Z Wikipédie
| Alois Alzheimer | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 14. jún 1864 Marktbreit, Nemecko |
| Úmrtie | 19. december 1915 Vroclav, Poľsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Alois Alzheimer alebo Aloysius Alzheimer (* 14. jún 1864 – † 19. december 1915) bol nemecký psychiater a neuropatológ, spolupracovník Emila Kraepelina, ktorý prvý opísal symptómy ochorenia známeho ako Alzheimerova choroba.
Prvý raz pozoroval chorobu u pacientky v roku 1901 a po jej smrti uverejnil pitevný nález na jej mozgu v roku 1906.
Narodil sa v malom meste Marktbreit v Bavorsku, kde jeho otec slúžil ako notár. Alzheimer navštevoval univerzity v Aschaffenburgu, Tübingene, Berlíne a Würzburgu. Lekársky titul získal v roku 1887 na Würzburgskej univerzite. Nasledujúci rok strávil 5 mesiacov pri duševne chorej žene. Potom nastúpil ako lekár do „Mestského ústavu pre bláznov a epileptikov“ vo Frankfurte (Städtische Anstalt für Irre und Epileptiche). Dekanom ústavu bol Emil Sioli (1852-1922). Spoznal sa tu s ďalším neurológom Franzom Nisslom (1860-1919). Na väčšinu Alzheimerovej neskoršej práce na patológii mozgu sa použila Nisslova metóda strieborného farbenia histologických rezov.
Alzheimer bol spoluzakladateľ a vydavateľ nemeckého časopisu Zeitschrift für die gesamte Neurologie und Psychiatrie (Časopis všeobecnej neurológie a psychiatrie). Nikdy nenapísal knihu, ktorej by dal sám meno. Ochorel vo vlaku do Vroclavu, cestou na univerzitu, kde mu bol udelený titul profesora psychiatrie (1912). Najpravdepodobnejšie dostal streptokokovú infekciu, následne reumatickú horúčku a zlyhali mu obličky. Zomrel na zlyhanie srdca vo veku 51 vo Vroclave v Poľsku.
