Berlín

Z Wikipédie

Vlajka a znak Berlína
Postavenie	spolková krajina
Rozloha	891,82 km²
Počet obyvateľov	3 396 990 (11/2005)
Hustota obyvateľov	3 809 obyv./km²
Administrativne delenie	12 obvodov
Primátor	Klaus Wowereit
Exekutíva	senát
Medzinárodná telefónna predvoľba	+4930
Telefónna predvoľba (z Nemecka)	030

Berlín (po nemecky: Berlin) je spolkovou krajinou Spolkovej republiky Nemecko, od roku 1991 aj jej hlavným mestom. Po zjednotení Nemecka (a tým aj východnej a západnej časti mesta) patrí Berlín k najväčším mestám v Európe.

Obsah 1 Všeobecný prehľad 2 Dejiny mesta 3 Obyvateľstvo 3.1 Štruktúra obyvateľstva podľa veku a zamestnania 3.2 Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti 4 Politické zriadenie 4.1 Administratívne delenie 5 Financie a hospodárstvo 6 Spojenie a mestská doprava 7 Kultúra, umenie, veda, pamiatky

[úprava] Všeobecný prehľad

Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (Spree), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 percent celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 percent celkovej plochy).

Priemerná nadmorská výška: 34 m n. m.

Najvyšší bod: Teufelsberg, 115 m n. m. (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).

[úprava] Dejiny mesta

Pozri aj hlavný článok Dejiny Berlína a Berlín – rozdelené mesto.

Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244. Roku 1451 sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, 1701 potom hlavným mestom Pruského kráľovstva, 1871 hlavným mestom novo založenej Nemeckej ríše.

Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci.

Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), je Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostáva do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 dochádza k Berlínskej blokáde (keď všetko zásobovanie mesta sa koná výlučne leteckým spojením) a neskôr k politickému rozdeleniu mesta. K faktickému rozdeleniu dochádza stavbou Berlínskeho múru 13. augusta 1961.

Po páde Berlínskeho múru roku 1989 začína nová kapitola mesta. Berlín sa stáva mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.

[úprava] Obyvateľstvo

[úprava] Štruktúra obyvateľstva podľa veku a zamestnania

Veková štruktúra sa po zjednotení Berlína normalizovala. Pôvodná západná časť mesta trpela svojou polohou: napriek vysokému počtu študentov bolo prestarnutie obyvateľstva aktuálnym problémom najmä vzhľadom na obmedzený počet nových pracovných miest. V štruktúre obyvateľstva podľa zamestnania je v popredí výrazne sektor služieb. Súčasná situácia je charakterizovaná nasledujúcimi číslami (koncom roka 2002):

Veková štruktúra				Štruktúra podľa sektorov
vek	podiel	vek	podiel	sektor	podiel
pod 6	5,0 %	20 - 45	39,7 %	poľnohospodárstvo	0,54 %
6 - 15	7,8 %	45 - 60	26,8 %	výrobné odvetvie	19,27 %
15 - 20	5,3 %	cez 60	15,4 %	služby	80,19 %

[úprava] Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti

Už Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (43,2 % všetkých cudzincov).

Dnešná situácia je podobná. Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2003 441 404 (13 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí:

• turecká národnosť (121 696, t.j. 27,6 % všetkých cudzincov), ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne už v tretej a štvrtej generácii
• národnosti štátov bývalej Juhoslávie (54 619, t.j. 12,4 % všetkých cudzincov)
• poľská národnosť (31 392, t.j. 7,1 % všetkých cudzincov)
• Arabi (20 253, t.j. 4,6 % všetkých cudzincov), najmä utečenci z občianskej vojny v Libanone, pričom najväčšiu skupinu tu tvorí kategória "národnosť nevyjasnená"

V Berlíne ďalej žije veľký počet občanov štátov Európskej únie (2003 vyše 15 % všetkých cudzincov), existuje tu aj najväčšia židovská obec v Nemecku (13 000 členov).

Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého ZSSR, ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení.

V dôsledku koncentrácie obyvateľov iných národností do istých obvodov alebo ich častí má tento stav okrem kultúrnej pestrosti aj negatívne stránky – základné školy, kde podiel cudzincov dosahuje i viac ako 90 percent žiakov, nie sú v niektorých štvrtiach Berlína výnimkou.

[úprava] Politické zriadenie

Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko.

Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov.

Po posledných voľbách v októbri 2001 došlo k vytvoreniu koalície medzi sociálno-demokratickou SPD a PDS (vzišla z komunistickej SED bývalej NDR) na čele s primátorom Klausom Wowereitom (SPD) potom, čo stroskotali koaličné rozhovory medzi SPD, Zelenými a slobodnými demokratmi FDP.

Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 - 1953), Willi Brandt (SPD, 1957 – 1966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 1981 – 1984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 - 1989 a 1991 - 2001). (Všetci zo Západného Berlína.)

V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v spolkovom sneme a 4 mandátmi v spolkovej rade.

[úprava] Administratívne delenie

Pozri aj Berlín – rozdelené mesto (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).

Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12, pričom v niektorých prípadoch došlo k zlúčeniu bývalých západných a východných obvodov. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku 2002):

č.	obvod	km²	obyv.
1	Berlin-Mitte	39,47	322 577
2	Friedrichshain-Kreuzberg	20,16	252 495
3	Charlottenburg-Wilmersdorf	64,72	315 854
4	Lichtenberg	52,29	253 704
5	Marzahn-Hellersdorf	61,74	257 324
6	Neukölln	44,93	307 038
7	Pankow	103,01	348 315
8	Reinickendorf	89,46	245 844
9	Spandau	91,91	255 488
10	Steglitz-Zehlendorf	102,50	288 149
11	Tempelhof-Schöneberg	53,09	337 535
12	Treptow-Köpenick	168,42	233 010

Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadĺženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.

[úprava] Financie a hospodárstvo

Pozri hlavný článok Berlín – financie a hospodárstvo

Zjednotený Berlín sa v mnohých ohľadoch stal symbolom novej doby, skončením studenej vojny. Tieto pozitívne aspekty sa samozrejme netýkajú súčasného stavu hospodárstva hlavného mesta Nemecka, a už v žiadnom prípade jeho finančnej situácie.

Dá sa povedať, že sa Berlín stal obeťou svojej polohy a trpí silnými vplyvmi hospodársky zaostalých takzvaných nových spolkových krajín, ktoré sa dodnes nachádzajú na zozname podpriemerne vyvinutých regiónov Európskej únie.

Dôležité parametre hospodárskeho vývoja sú väčšinou vysoko neuspokojivé, najmä nezamestnanosť je jedna z najvyšších v Nemecku. K tomu sa pridružuje aj extrémne negatívna situácia financií vyplývajúca nielen z vnútorných faktorov, ale čiastočne zavinená aj neschopnosťou a korupciou miestnych politikov.

[úprava] Spojenie a mestská doprava

Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh; vnútorný okruh bol plánovaný, ale v blízkej budúcnosti zrejme realizovaný nebude.

Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologisches Garten, Ostbahnhof a (v súčasnosti rozostavané) budúce hlavné nástupište Lehrter Bahnhof.

Berlín momentálne disponuje tromi letiskami: Tempelhof, Tegel a Schönefeld. Prvé dve, ležiace vo vnútri mesta (v bývalom Západnom Berlíne, s históriou z blokády), majú byť v budúcnosti uzatvorené v prospech (pôvodne východoberlínskeho a po zjednotení menej využívaného) letiska Schönefeld, ležiaceho na juhovýchod od Berlína, ktoré má byť rozšírené.

Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami; po zlúčení obidvoch častí mesta bola prepojená a ďalej rozšírená. Jedná sa o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov:

• mestská rychlodráha (S-Bahn alebo Stadtschnellbahn), siahajúca ďaleko za mestské hranice (dĺžka trasy 329 km, 164 staníc, z toho 32 na území Brandenburska, 15 línií)
• metro, čiastočne nadpovrchové (dĺžka trasy 144 km, 170 staníc, 9 línií)
• autobusová doprava (dĺžka trasy 1271 km, 2730 staníc, 161 línií)
• električková doprava, najmä v bývalých východných obvodoch mesta (dĺžka trasy 187 km, 377 staníc, 27 línií)

Oficiálna stránka s plánmi pre S-Bahn, metro a nočné linky

[úprava] Kultúra, umenie, veda, pamiatky

Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“. Súčasná situácia a výhľady do budúcnosti sú však silno ovplyvnené finančnou krízou mesta (diskusia o zatvorení alebo zlúčení opier, o subvenciách pre kultúrne a vedecké zariadenia atď.).

Z kultúrnych, umeleckých a vedeckých zariadení a udalostí možno spomenúť len výber:

• okrem nespočetného množstva divadiel, malých foriem a kabaretov celkom tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper)
• veľké množstvo múzeí, z ktorých najznámejšie sú Pergamonské múzeum, Egyptské múzeum (s originálom sošky Nofretete), Židovské múzeum
• Národné galérie, často s výstavami iných galérií (roku 2004 tu hosťuje Museum of Modern Art z New Yorku)
• Berlínsky filmový festival
• Love Parade, dnes už svetoznámy festival techno-kultúry
• Karneval kultúr (Karneval der Kulturen), veľký sprievod mestom, väčšinou na Turíce, kde sa počas asi troch dní prezentuje väčšina v Berlíne žijúcich národností (2004: asi 1,5 milióna účinkujúcich a návštevníkov)
• Berlínska filharmónia (kde skôr dirigoval Herbert von Krajan)
• tri univerzity: Slobodná univerzita, Humboldtova univerzita a Technická univerzita), okrem toho ďalšie vedecké a výskumné zariadenia a inštitúty

Z ďalších pozoruhodností a pamiatok možno spomenúť Ríšsky snem (Reichstag), Brandenburskú bránu, svetoznámu triedu Unter den Linden rovnako ako aj Karl-Marx-Allee, zámok Schloss Charlottenburg, bývalý priechod Checkpoint Charlie, East Side Gallery (zvyšok Berlínskeho múru), televíznu vežu Fernsehturm, chrám Berliner Dom a zrúcaninu kostola Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche, Kurfürstendamm (bývalé „západné“ centrum mesta) a Alexanderplatz (bývalé „východné“ centrum mesta), celý nový komplex na Postupimskom námestí (Postsdamer Platz) a v najbližšom okolí (kde v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikla viac menej celá nová štvrť), v neposlednom rade potom aj pamiatky v blízkom Postupime.