Ebooks, Audobooks and Classical Music from Liber Liber
a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z





Web - Amazon

We provide Linux to the World


We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Slovinky - Wikipédia

Slovinky

Z Wikipédie

Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Košický
Okres: Spišská Nová Ves
Región: Spiš
Poloha: 48° 88' 33" s. š.
20° 85' 00" v. d.
Nadmorská výška: 442 m n.m.
Rozloha: 46,45 km²
Počet obyvateľov: 1873 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: 40 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1368
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 543535
EČV: SN
PSČ: 053 40
Telefónna predvoľba: 0 53
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu: Obecný úrad Slovinky 58
Web: www.obecslovinky.szm.sk
E-mail: slovinky@stonline.sk
Telefón: 447 22 17
Fax: 447 22 17
Politika
Starosta: Michal Pačan (* 1959) (nezávislý)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.

Obsah

[úprava] Polohopis

Obec leží v úzkej doline pozdĺž Slovinského potoka uprostred ihličnanov a bukov severnej časti Slovenského rudohoria. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy. Krasové údolie Poráčskej doliny patri medzi chránené oblasti Slovenska.

[úprava] Susedné obce

Gelnica, Helcmanovce, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Olcnava, Poráč, Prakovce, Spišské Vlachy, Švedlár

[úprava] Vodné toky

Cez Slovinky preteká Poračský a Slovinský potok, ktoré sa asi v strede obce zlievajú. Poračský potok pramení v Poračskej doline. Slovinský v Lacemberskej doline.

[úprava] Symboly obce

Obec má vlastnú vlajku a erb.http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-so.html

Popis erbu: V zelenom neskorogotickom štíte zlatý sv. Juraj ako rytier na koni, kopijou zabíjajúci čierneho draka. V horných rohoch štítu je sprevádzaný dvomi zlatými kolmými kladivkami.
Interpretácia erbu: Boj sv. Juraja s drakom symbolizuje odveký boj dobra so zlom. Banícke kladivká upozorňujú na hlavné zamestnanie obyvateľov Sloviniek a ich počet naznačuje, že dnešné Slovinky vznikli z dvoch obcí. Farba štítu – zelená a farba draka - čierna predstavujú typické farby baníkov. Sfarbenie zlatou, resp. žltou farbou pri hlavnej figúre a kladivkách možno chápať ako prejav úcty k patrónovi miestneho chrámu i k práci miestnych baníkov, ktorá im po stáročia poskytovala živobytie.

Vlajka obce: Je odvodená z farieb erbu, pričom rešpektuje zásady i slovenskej vlajkovej tvorby. Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí: žltý, čierny, zelený, pričom bočné pruhy majú oproti strednému dvojnásobnú šírku. Vlajka má na konci dvojitý zástrich, ktorý siaha do 1/3 listu vlajky.

Pečať obce: Je kruhová. Stred pečate vypĺňa erbové znamenie bez štítu. Kruhopis znie: OBEC SLOVINKY. Začiatok a koniec textu môže byť oddelený štylizovanou ružičkou.

[úprava] História

Banícka a drevorubačska obce začína písať svoju históriu už v roku 1368 pod názvom Villa Abakuk. Roku 1460 sa už uvádzali dve obce. V 16. - 18. stor. boli prevrstvené ukrajinskými prisťahovalcami. V 15. storočí sa odčlenili Vyšné Slovinky. aby sa v roku l943 opäť spojili s Nižnými Slovinkami v jednu obec SLOVINKY. Známe boli ťažbou medi a striebra a v l9. storočí aj ťažbou železa. V súčasnosti je rudné baníctvo v útlme a ako pamiatka na slávnu banícku minulosť ostalo len niekoľko zrekonštruovaných a verejnosti sprístupnených banských spojov a posledný vyťažený vagónik medenej rudy.

Obyvatelia poľnohospodári, uhliari a v 18. a 19.stor. aj baníci, ktorí pracovali v železorudných a medených baniach. V roku 1917 až 1920 došlo v obci k mnohým štrajkom a demonštráciám baníkov zamier, proti nedostatočnému zásobovaniu a proti prepúšťaniu z práce. Hromadná dedina. Kúria pri moste, klasicistická zo začiatku 19.stor., po roku 1945 prestavaná. Šesťokenná uličná fasáda má mierny stredný rizalit s portálom a nárožné lizény s horizontálnou rustikou. Nad portálom je malý tympanón. Grekokatolícky kostol sv. Juraja je klasicistický, postavený v roku 1799 - 1808, reštaurovaný roku 1874. Jednoloďový priestor s presbytériom a vstavanou vežou. Priestory zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Na parapete stavanej organovej empory, otvárajúcej sa do lode veľkou arkádou, je 6 malieb, zoradených na spôsob polkruhových lichých arkád, ktoré vznikli súčasne so stavbou. Pôvodná klasicistická kazateľnica s obrazmi vierozvestov. Drevená krstiteľnica z jedného kusa z roku 1710. Neoklasicistický ikonostas roku 1874. Prenosný obojstranne maľovaný obraz sv. Juraja a Misericordie z druhej polovice 18.stor. Pod nástennými maľbami zo začiatku 20.stor. sú pravdepodobne staršie maľby.

Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami. Po Zápoľských sa hlavným zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stali Turzovci. Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorimu. Po vymretí Turzovcov a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Čákiovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou sv. Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu. Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí. Ujal sa grécko-katolícky východný obrad. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Nevedno, či pôvodné patrocínium chrámu bolo totožné so sv. Jurajom, mučeníkom, ktorý je ako patrón miestneho kostola doložený iba od konca 16. storočia. Je dosť možné, že zmena patrocínia súvisela s príchodom rusínskeho grécko-katolíckeho obyvateľstva, keďže práve u nich je tento patrón bojovníkov jazdcov veľmi obľúbený. Súčasný klasicistický kostol zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799 - 1808.

[úprava] Politika

[úprava] Starostovia obce

1994 - 2002 Ladislav Fryc (NEKA)
2002 - 2006 Michal Pačan (NEKA)

[úprava] Obecné zastupiteľstvo

1990 - 1994 - 17 poslancov
1994 - 1998 - 17 poslancov (13 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
1998 - 2002 - 17 poslancov (12 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 2 SDĽ)
2002 - 2006 - 9 poslancov (7 NEKA, 1 KDH, 1 SDĽ)

[úprava] Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 2 074 335
1890 1 456 288
1900 1 523 299
1910 2 511 336
1921 2 085 320
1930 1 834 283
1950 1 627 309
1961 2 305 377
1970 2 433 449
1980 2 246 484
1991 1 800 498
2001 1 867 468


Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 439 23,5
Gréckokatolícka cirkev 490 26,2
Pravoslávna cirkev 807 43,2
Evanjelická cirkev a. v. 6 0,3
Bez vyznania 86 4,6
Ostatné a nezistené 39 2,1


Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 1 762 94,4
maďarská 1 0,1
rómska 33 1,8
rusínska 50 2,7
ukrajinská 4 0,2
česká 7 0,4
ostatné a nezistené 10 0,5

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

O zachovanie ľudových tradícii sa stará predovšetkým folklórny súbor Slovinka a detský folklórny súbor Slovinočka, ktoré pravidelne vystupujú na augustových folklórnych slávnostiach.

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Farský úrad

Gréckokatolický - Slovinky 70
Duchovný správca: Mgr. Vladimír Varga (* 1971)

Pravoslávny
Duchovný správca:

Filiálka rímskokatolíckého úradu Krompachy

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá(foto,audio,dokumenty)

[úprava] Šport

Je ideálnym miestom na oddych i aktívny pobyt turistov, ktorým okolité lesy ponúkajú množstvo značených turistických chodníkov, ktoré sa v zime využívajú ako trasy pre bežky. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy, a v samotnej obci funguje 300 m dlhý lyžiarsky vlek. Športovcom sa núka udržiavané futbalové ihrisko i telocvičňa ZŠ, novinkou sú povoznícke služby ponúkajúce jazdy kočom, alebo relaxačné jazdy na koni pre deti i dospelých. Rybári si prídu na svoje v bystrinách miestnych potokov a ak rybárske šťastie nepraje, sú k dispozícii i dva chovné rybníky v Lacemberskej a Poráčskej doline. V doline sa nachádza turistická ubytovňa - Čierny bocian, ku ktorej okrem miestnej komunikácii vedie i náučný chodník.

[úprava] Školy

Materské škola - Slovinky 58

Základná škola - Slovinky 71 www.zsslovinky.edu.sk

[úprava] Externé odkazy


Mestá a obce okresu Spišská Nová Ves (3+33) 31.12.2003

Arnutovce | Betlanovce | Bystrany | Danišovce | Harichovce | Hincovce | Hnilčík | Hnilec | Hrabušice | Chrasť nad Hornádom | Iliašovce | Jamník | Kaľava | Kolinovce | Krompachy | Letanovce | Lieskovany | Markušovce | Matejovce nad Hornádom | Mlynky | Odorín | Olcnava | Oľšavka | Poráč | Rudňany | Slatvina | Slovinky | Smižany | Spišská Nová Ves | Spišské Tomášovce | Spišské Vlachy | Spišský Hrušov | Teplička | Vítkovce | Vojkovce | Žehra

Iné jazyky
Our "Network":

Project Gutenberg
https://gutenberg.classicistranieri.com

Encyclopaedia Britannica 1911
https://encyclopaediabritannica.classicistranieri.com

Librivox Audiobooks
https://librivox.classicistranieri.com

Linux Distributions
https://old.classicistranieri.com

Magnatune (MP3 Music)
https://magnatune.classicistranieri.com

Static Wikipedia (June 2008)
https://wikipedia.classicistranieri.com

Static Wikipedia (March 2008)
https://wikipedia2007.classicistranieri.com/mar2008/

Static Wikipedia (2007)
https://wikipedia2007.classicistranieri.com

Static Wikipedia (2006)
https://wikipedia2006.classicistranieri.com

Liber Liber
https://liberliber.classicistranieri.com

ZIM Files for Kiwix
https://zim.classicistranieri.com


Other Websites:

Bach - Goldberg Variations
https://www.goldbergvariations.org

Lazarillo de Tormes
https://www.lazarillodetormes.org

Madame Bovary
https://www.madamebovary.org

Il Fu Mattia Pascal
https://www.mattiapascal.it

The Voice in the Desert
https://www.thevoiceinthedesert.org

Confessione d'un amore fascista
https://www.amorefascista.it

Malinverno
https://www.malinverno.org

Debito formativo
https://www.debitoformativo.it

Adina Spire
https://www.adinaspire.com