Rudňany
Z Wikipédie
Rudňany sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Erb | Mapa |
---|---|
Základné údaje | |
Kraj: | Košický |
Okres: | Spišská Nová Ves |
Región: | Spiš |
Poloha: | ° ' s. š. ° ' v. d. |
Nadmorská výška: | 490 m n.m. |
Rozloha: | 13,4 km² |
Počet obyvateľov: | 3432 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 256 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1360 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 543519 |
EČV: | SN |
PSČ: | 053 23 |
Telefónna predvoľba: | 0 53 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Rudňany Zápalenica 234 053 23 Rudňany |
Web: | www.rudnany.sk |
E-mail: | [mailto: ] |
Telefón: | 449 91 02 |
Fax: | |
Politika | |
Starosta: | Miroslav Blišťan (* 1936) (nezávislý) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Obsah |
[úprava] Polohopis
Obec sa nachádza v západnej časti Galmusu v Slovenskom rudohorí.
[úprava] Susedné obce
Markušovce, Matejovce nad Hornádom, Nálepkovo, Poráč, Švedlár, Závadka
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-ru.html
[úprava] História
[úprava] Staré a cudzie názvy obce
- 1250
- 1280
- 1299
- 1307
- 1319
- 1773
- 1786
Nemecký názov:
Maďarský názov:
[úprava] História obce
Zdá sa, že text, ktorý tu bol predtým umiestnený, porušuje autorské práva textu z nižšie uvedených zdrojov: |
Táto stránka bola uvedená v zozname Wikipédia:Problémy s autorskými právami.
|
Ak ste umiestnili do článku túto šablónu, vložte prosím na diskusnú stránku redaktora, ktorý pridal text chránený právom duševného vlastníctva nasledovný oznam:
|
Obec Rudňany od svojho vzniku má trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce, resp. osady pri jeho vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve. Rok 1332 považujeme za rok vzniku osady s názvom Cufurbach, vyplýva to z listiny palatína Jána Drugetha. V roku 1345 vydal panovník Ľudovít I. listinu , v ktorej sa spomína obávané miesto Kuffurbach. Vývoj mena obce pokračoval, v XVI. stor. sa začal používať názov Koterbach, v roku 1851 sa spomína názov Felsó et Alsó Kotterbach, ako slovenská dedina so 431 obyvateľmi. V rokoch 1894 až 1918 vplyvom maďarizácie bol názov obce zmenený na Ótosbánya. Po vzniku ČSR sa názov obce zmenil na Koterbachy a v roku 1948 na dnešný názov Rudňany.
Počiatky baníctva, v spojitosti s ložiskami v okolí Rudnian, siahajú až do doby bronzovej /okolo roku 1700 pred n.l./. Priamy vzťah pravekých výrobcov bronzových predmetov k ložiskám medenej rudy pri Rudňanoch sa predpokladá v mladšej dobe bronzovej / r. 1000 - 1200 pred. n. l./ Na lokalite Tureň pri Vítkovciach sa vo vnútri opevneného areálu našli pozostatky šachtových pecí, formy na odlievanie bronzových šperkov, nástroje a polotovary z bronzu . Archeologickým výskumom je doložená aj výroba ortute na Svinskom Hŕbe. Výroba ortute v tejto lokalite je podobná ,ako ju opísal známy banský odborník Agricola. Štúdium histórie Rudnian sťažuje skutočnosť, že Rudňany dlho neboli samostatnou obcou. Preto aj najstaršie dejiny Rudnian sú spojené s dejinami okolitých obcí, či miest ako je už dnes zaniknutá obec Miloj, neskoršie Milovec, ktorá sa nachádzala pri ceste z Domaňoviec do Spišského Hrhova. Časť Rudnian bola spojená s činnosťou Mariassiovcov, ktorí sídlili v Markušovciach. Štyria Mariassiovci, ktorí žiadali panovníka o povolenie dobývať vzácne kovy, dostali tie isté výsady, ako mali iné banské mestá. V roku 1345 dosiahli preloženie colného miesta z Rudnian do Zlatníka /táto obec zanikla/, ktorý im patril. Rudňany sa vyvíjali aj v spojeni s ďalšími obcami a mestami: Bystrany, Odorín, Švedlár, Nálepkovo, Matejovce nad Hornádom. Významné bolo spojenie s obcou Poráč, ktorá sa objavuje v listinách v r. 1382 pod menom Červený Vrch. V majetkových sporoch o obec Poráč v 17. storočí vyhrali Mariassiovci. Už v 14. storočí využívali vodné kolesá na spracovanie kovov. V roku 1352 boli na rieke Hornád viaceré hámre.
Koncom 14. a začiatkom 15. storočia dochádza v tejto oblasti k pustošeniu obcí a osád v dôsledku rozporov medzi zemepánmi. Rudňany sa v r. 1393 spomínajú ako dedina v listine Jána, jasovského prepošta. V roku 1462 Štefan Zápoľský vykúpil od bývalých Jiskrových veliteľov banícke mesto Nálepkovo. V roku 1485 sú Rudňany uvádzané medzi majetkami , o ktoré sa delia Apródovci zo Šarišských Sokoloviec. V tomto čase spišská meď ovládala trhy v severnej Európe, vozila sa cez Krakov, Toruň až do Gdaňska.
O technike a technológii dobývania v oblasti Rudnian v tomto období veľa nevieme. Predpokladáme, že sa používala ručná práca, či už pri rozpojovaní, nakladaní a doprave s používaním tradičných banských nástrojov. Vyťažené množstvo rudy bolo relatívne malé, meralo sa na funty, marky, neskoršie kilogramy, najviac u surovej rudy na centy.Môžeme však s istotou tvrdiť, že šlo o selektívne dobývanie s cieľom získať čo najbohatšie časti ložiska úžitkového nerastu. V neskoršom období došlo aj k ručnému triedeniu na povrchu.
V 16. storočí rozvoj baníctva podporilo rozhodnutie Ľudovíta II. z roku 1523, ktorý dovolil slobodne dobývať za stanovených podmienok zlato, striebro, meď a ostatné kovy, upravuje povolávanie baníkov z cudziny. Starým a novým baníkom zachováva staré výsady. Prílev kolonistov do baníckych oblastí najmä z Nemecka, je známy už z obdobia po tatarskom vpáde. Nemeckí kolonisti prišli aj do oblasti Rudnian, o čom svedčia mnohé nemecké názvy, ktoré pretrvali až do 20. storočia.
Kráľ Maximilian v roku 1573 vydal prvý všeobecný banský zákon. Viedlo to k zavedeniu banských súdov. Banskí sudcovia mali okrem iného povinnosť riadiť banícku činnosť. Túto právomoc dostala Gelnica, Smolník, Rožňava, Jasov a Spišská Nová Ves. Pravidelné záznamy v Spišskej Novej Vsi začínajú v roku 1594. Podľa údajov banského úradu prvé banské ťažiarstvo je zaznamenané v rokoch 1731 - 1740 na bani Krížová. Baníctvo v Rudňanoch významne ovplyvnilo založenie Združenia hornouhorských ťažiarov - Waldburgerschaft v roku 1748 na 150 rokov.
Banská mapa z roku 1758 je dôkazom niekoľko storočí trvajúceho baníctva v Rudňanoch. Svedčí o rozvinutej otvárke ložiska a perspektívnom razení novej hlavnej odvodňovacej a dopravnej štôlne Rochus. Banská mapa z roku 1795 znázorňuje situáciu v oblasti Poráča a Pätorakej. S razením štôlne Rochus sa začalo v roku 1795 , úplne bola ukončená v roku 1925. Svedčí o tom nápis na portáli štôlne , ktorá je dodnes v prevádzke. Stará banská mapa z roku 1854 ťažiarstva Pätoraká, znázorňuje prepojenie šachiet Krížová, Pätoraká, Andrej, Spoločná, Svätý Duch, Jozef a ďalšie na obzore Rochus. Vyznačené vyrúbané priestory svedčia o dlhodobej intenzívnej baníckej činnosti. Jama Krížová bola v tom čase najhlbšia. Razenie obzoru Rochus vyvolali i záplavy bane Krížová v rokoch 1740 - 1742 , ako o tom svedčili nápisy v opustených banských dielach. Z roku 1787 sú známe údaje o obyvateľstve, osada Rudňany mala 33 domov so 187 obyvateľmi.
19. storočie okrem nového rozvoja baníctva v Rudňanoch dáva aj najviac písomných dokladov. Archívne dokumenty spracovávajú: M. Schmauk, S.Weber, A. Munnich, B. Iványi i ďalší. Ucelenejší obraz o Rudňanoch dáva G.Faller, ktorý opisuje baníctvo v Rudňanoch podľa stavu v roku 1868.Pracovalo tu 12 ťažiarstiev, z ktorých 5 tvorilo združenie zvané Funffacher /Pätoraká/. Bergfest vo svojej správe z roku 1953 uvádza, že Rudňany založil v roku 1332 Comes Kunz za účelom ťažby medených rúd. Výskum a štúdie celého radu odborníkov sa zaoberajú mineralogickou charakteristikou žilnej výplne . Medzi najstaršie práce patria C. Huere, L.Zeuschnera, G. Rotha z rokov 1852 - 1893. Medzi najvýznamnejšie výsledky týchto prác patrí zistenie, že rudniansky tetraedrit /schwazit/ obsahuje ortuť, ktorá sa začala aj priemyselne využívať.
Pre rozvoj baníctva v Rudňanoch mala veľký význam výstavba hutníckych závodov. Bola to najmä Štefanská Huta a Stará Voda, kde sa spracovávali medené a ortuťové rudy. Prvé triediarne rúd vybudovali spoločnosti Jozef a Smrekovec. Na štôlni Jozef boli vybudované pražiace pece s obsahom asi 25 m . Bola tu vybudovaná aj prvá ortuťovňa koncom 19. storočia, ktorá pracovala až do roku 1927.
Nový banský zákon z roku 1854 /platil až do r. 1957/ zriaďuje namiesto banských súdov banské kapitanáty. V spišskonovoveskom sú zaregistrované všetky rudnianske ťažiarstva. Najvýznamnejšími ťažiarmi boli Mariassiovci, ktorí vlastnili cca 60 % podielov. Ďalšími boli Probstnerovci z Levoče i ďalších miest Rakúsko-Uhorska. Rozdrobené banské spoločnosti nestačili držať krok s vývojom. Preto v roku 1895 40 rudnianskych ťažiarstiev predalo svoje bane za 740 tis. zlatých Vítkoviciam. Tieto v Rudňanoch zriadili banskú správu. Jedným z prvých riaditeľov bol Dr. Ing. Oskár Rosner. Rozvoj baníctva pozitívne ovplyvnil aj rozvoj obce . V roku 1869 obec mala 837 obyvateľov, z toho 304 banských robotníkov. V roku 1760 založili v Rudňanoch bratskú pokladnicu. Keď ich kúpili Vítkovice, staré stanovy boli doplnené a znovu vydané. V marci 1898 v Rudňanoch založili školu s 33 školopovinnými deťmi.
Vítkovice sa zaslúžili o rozvoj baníctva v Rudňanoch. Započalo sa s vŕtaním na stlačený vzduch, zvýšili výšku obzoru z 25 m na 50 m. Tri ťažné jamy boli poháňané elektrickými ťažnými strojmi. Po dedičnej štôlni premávali benzolové lokomotívy. Do prevádzky bol uvedený na zlepšenie vetrania ventilátor o výkone 800 m3/min. Svietilo sa s karbidovými lampami typu Wolf. Hlavnou dobývacou metódou bolo výstupkové dobývanie so základkou.
Najviac investovali Vítkovice do povrchových prevádzok. Vybudovali triediareň a pražiareň rudy známu pod menom Starý povrchový závod. Neskoršie vybudovali aj aglomeráciu a ortuťovňu. Potrebný elektrický prúd dodávala elektráreň o výkone 2 x 1500 kW. Závodná vlečka normálneho rozchodu spájala závod zo železničnou stanicou Markušovce. Používali sa parné lokomotívy.
Najväčší rozvoj zaznamenali Rudňany po roku 1945. Otvárka bane pod 10. a 16. obzor zabezpečila kapacitu ťažby 1 mil. ton /rok. Bol vybudovaný Nový priemyselný závod na spracovanie komplexných železných rúd s kapacitou 1. mil. ton vsádzky/rok . Základom úpravarenského procesu bolo magnetické rozdružovanie a flotácia sírnikov a barytu. Na skusovanie jemne rozomletých sideritov slúžil aglomeračný pás o ploche 75 m2. Na domielanie barytu bola vybudovaná mlynica Raymond a na finálne spracovanie sírnikov ortuťovňa v roku 1970. Dnes sú takmer všetky povrchové prevádzky s výnimkou úpravne a mlynice, zlikvidované po zastavení ťažby sideritu v roku 1994.
Rudnianske rudné pole, ktoré siaha od Sloviniek, cez Poráčsku dolinu, údolie Rudnianskeho potoka, Zimné až ku Bindtu, je budované vrstvami starších a mladších prvohôr, druhohôr a mladších pokryvných útvarov treťohôr a štvrtohôr . Najstaršie podložie tvorí tzv. rakovecká séria tvorená fylitmi. Rudonosným je súvrstvie karbonu. Za takmer 700 ročného baníctva sa v Rudňanoch vyťažilo cca 42 mil. ton rúd. Z toho do roku 1918 4,1 mil. ton, v rokoch 1919 -1944 4,6 mil. ton a v rokoch 1945 - 1993 31,8 mil. ton komplexných železných rúd. Po roku 1994 klesla ročná ťažba na 50 000 - 30 000 ton ročne. Dobývajú sa ferobaryty, ktoré slúžia na výrobu flotovaného barytu a v súčasnom období výlučne na výrobu mletých barytov.
Pre potrebu OÚ Rudňany spracoval Ing. Kornel Malatinský 1.4.2003
[úprava] Politika
[úprava] Starostovia obce
1990 - 1994 Miroslav Blišťan (KSS)
1994 - 1998 Miroslav Blišťan (HZDS)
1998 - 2002 Miroslav Blišťan (SOP + KSS + ROI)
2002 - 2010 Miroslav Blišťan (NEKA)
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
1990 - 1994 - 24 poslancov
1994 - 1998 - 16 poslancov (8 HZDS, 4 SDĽ, 3 KDH, 1 KSS)
1998 - 2002 - 16 poslancov (7 SDĽ, 4 HZDS, 3 KSS, 1 DÚ, 1 SNS)
2002 - 2006 - 11 poslancov (4 KSS, 3 HZDS, 3 KDH, 1 SDKÚ)
2006 - 2010 - 11 poslancov (4 ĽS-HZDS, 2 KDH, 2 SMER-SD, 2 NEKA, 1 KSS)
[úprava] Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1869 | - | |
1880 | 876 | 108 |
1890 | 807 | 124 |
1900 | 1 201 | 151 |
1910 | 1 596 | 152 |
1921 | 1 610 | 158 |
1930 | 1 712 | 205 |
1950 | 2 089 | 233 |
1961 | 3 620 | 248 |
1970 | 3 513 | 256 |
1980 | 3 113 | 315 |
1991 | 2 824 | 280 |
2001 | 3 196 | 262 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 2 865 | 89,6 |
Gréckokatolícka cirkev | 68 | 2,1 |
Pravoslávna cirkev | 4 | 0,1 |
Evanjelická cirkev a. v. | 18 | 0,6 |
Bez vyznania | 161 | 5,0 |
Ostatné a nezistené | 80 | 2,5 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 2 768 | 86,6 |
maďarská | 3 | 0,1 |
rómska | 395 | 12,4 |
rusinská | 1 | 0,0 |
ukrajinská | 3 | 0,1 |
česká | 6 | 0,2 |
ostatná a nezistená | 20 | 0,6 |
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Pamiatky
[úprava] Pomníky
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Farský úrad
Rímskokatolický - Huta 48
Duchovný správca: Mgr. Anton Horník (* 1960)
[úprava] Školstvo
Materská škola - č. d. 234
Materská škola - Zimná 89
Základná škola - Zimná 96
Špeciálna škola - Zimná 83
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
- Augustín Scholtz slovenský matematik
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Zdroje
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Spišská Nová Ves (3+33) | 31.12.2003 |
Arnutovce | Betlanovce | Bystrany | Danišovce | Harichovce | Hincovce | Hnilčík | Hnilec | Hrabušice | Chrasť nad Hornádom | Iliašovce | Jamník | Kaľava | Kolinovce | Krompachy | Letanovce | Lieskovany | Markušovce | Matejovce nad Hornádom | Mlynky | Odorín | Olcnava | Oľšavka | Poráč | Rudňany | Slatvina | Slovinky | Smižany | Spišská Nová Ves | Spišské Tomášovce | Spišské Vlachy | Spišský Hrušov | Teplička | Vítkovce | Vojkovce | Žehra |