Sibyla (veštkyňa)
Z Wikipédie
Sibyla bola podľa starovekých Grékov jedna veštkyňa či meno určitých viacerých významných veštkýň. Slovo neskôr znamenalo aj veštkyňu či starú ženu vôbec. Veštkyne tohto mena sú omnoho slávnejšie ako mužskí veštci nazývaní Bakovia.
Spočiatku sa spomína iba jedna veštkyňa (Platón, Herakleitos z Efezu), neskôr viacero (Aristoteles) a Varro uvádza už 10 (resp. 30, ale tie sa dajú zredukovať na 10 základných). V rímskej epoche poznali takmer dvanásť Sibýl.
Spravidla sa uvádza, že veštila v skalnatej jaskyni (jaskyňu kúmskej Sibyly sa podarilo archeológom nájsť). V Delfách "Sibylina skala" vo svätyni Zeme, prvej veštkyne, zachovávala pamiatku na „Herofilu“, ktorá tu vraj veštila pred prvými „Pýtiami“, ba už pred Apolónovým príchodom do Delf.
Pôvodná Sibyla žila asi v Oriente, často sa dáva do súvislosti so sumerskou bohyňou menom Kubaba (pozri aj: Kaaba, Kybela). Podľa Eustatia bola pôvodná Sibyla dcérou kráľa Dardana a nymfy Nésy, podľa Plutarcha pôsobila prvá Sibyla v Delfách, volala sa Libyssa a bola dcérou Dia a najády Lamie.
[úprava] Desať Sibýl podľa Varra
- Perzská Sibyla (Babylonská Sibyla) – spomína ju Nikanor, ktorý opísal činy Alexandra Veľkého. Neskôr ju vytlačila hebrejská Sibyla (chaldejská Sibyla), dcéra kňaza menom Béróssos
- Líbyjská Sibyla – spomína ju Euripides v tragédii.
- Delfská Sibyla (Pýtia alebo Herofila) – spomína ju Chrysippos; neskôr sa všetky hlavné veštkyne delfskej veštiarne označovali ako „Sibyla“ alebo "Pýtia"
- Cimmerijská Sibyla – spomína ju Naevius a Piso; možno identická s kumánskou Sibylou
- Erythrejská Sibyla (asi v maloázijských Erythrách) – spomína ju Apollodorus a Herakleitos z Efezu; možno identická s hebrejskou Sibylou (chaldejská Sibyla), dcéra kňaza menom Béróssos; možno sa neskôr presťahovala do Kým (Kúm) v Itálii
- Samoská Sibyla – opisuje ju Erathosthenes
- Kúmska Sibyla (v Kýmách, neskorších Kumách v Itálii), zvaná Amalthea alebo Herofila; známa tým, že predala rímskemu kráľovi Tarquiniovi Superbovi tzv. sibylské knihy obsahujúce veštby kumánskej a erythrejskej Sibyly
- Hellespontská Sibyla (Trójska Sibyla, Sibyla z Marpessosu)- v Alexandreii, 40 km západne od Solúna; najstaršia starogrécka sibyla, podľa legendy ju vešteckými schopnosťami obdaril Apolón
- Frýgická Sibyla - z Ankyry
- Tiburská Sibyla – v dnešnom Tivoli; v stredoveku sa stala najznámejšou Sibylou, lebo veštby súvisia aj s kresťanstvom
