Apolón
Z Wikipédie
| Témy v gréckej mytológii | |
|---|---|
| Bohovia: | |
|
|
| Hrdinovia: | |
|
|
Ďalšie:
|
Apolón (po grécky Ἀπόλλων, po latinsky Apollo) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojčaťom bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. V neskorších dobách bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.
Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pytónom, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka Héra. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom. Prenasledovaná Léto nemala však inú voľbu, lebo podľa kliatby nemala nájsť kus pevnej zeme, kde by mohla porodiť. Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynté porodila dvojčatá, dcéru Artemidu a syna Apolóna. Na Krétu sa dostal potom s matkou, a tam dospel na mládenca.
Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy. Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom Pýtie oznamoval Diovu vôľu.
Aby sa očistil zo zabitia Pytóna a mohol sa ujať svojich božských funkcií, odchádza do Tesálie a slúži tam osem rokov kráľovi Admetovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vracia do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi.
Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa Dafné, sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, Kassandra a Marpessa. Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s Múzou Kalliopou, ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa Koronis, a Aristaios, syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok. Jeho syn bol aj hudobník Linos Heraklov učiteľ, a podľa niektorých i boh sobáša Hymen, pomocník bohyne Afrodity.
Vo svete bohov a hrdinov hral Apolón významnú úlohu, sám sa tiež stal hrdinom mnohých príbehov. Známe sú napríklad jeho hudobné preteky so Satyrom Marsom, ktorý doplatil na svoju porážku doslova vlastnou kožou. Pri inej podobnej súťaži s bohom lesov a pastierov Panom prišiel kráľ Midas k svojim oslím ušiam. V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol Achila do päty.
Prímením boha Apolóna je Foibos ("žiariaci"/"jasný", po latinsky Phoebus). Používalo sa často namiesto jeho mena, lebo sa písalo aj Foibos Apolón (podobne ako sa za jeden pojem považovalo „Pallas Aténa“).
Apolón je považovaný za božstvo, ktoré má moc nad morom, svetlom, uzdravením, umením, lukostreľbou, veštbami a proroctvami, kolonistmi, tancom, rozumom, a ktoré chráni aj stáda. Slávna Apolónova veštiareň stála na Kréte.
Apolón je známy aj ako vodca Múz (μουσηγέτης múségetés). Medzi jeho atribúty patrí labuť, vlci, delfíny, luk so šípmi, vavrínový veniec, citera či lýra. Ďalším z apollónskych symbolov je trojnožka, symbol prorockej sily. Na Apolónovu poctu sa usporadúvali každé štyri roky pýtijské hry v Delfách. Hymny na Apolónovu poctu sa nazývali pajány.
V umení je Apolón často stavaný do protikladu s Dionýzom, pretože je spájaný s harmóniou, poriadkom a rozumom, kým Dionýzos, boh vína, s emóciami a chaosom. Gréci však učili, že sa tieto božstvá navzájom dopĺňajú, lebo sú bratmi.
[úprava] Pozri aj
