Rímske právo
Z Wikipédie
Rímske právo je právny systém starovekého Ríma, východisko moderných právnych systémov. Je to jedna z najdôležitejších zložiek rímskej kultúry.
Vychádza z práva kviritského (ius populi Romani Quiritium), starého to súkromného práva pôvodnej obce, a z práva praetorského (ius praetorium), ktoré sa vyznačovalo menšou formálnosťou a pružne reagovalo na potreby vyvíjajúcej sa spoločnosti.
Zásady práva praetorského však časom prenikli aj do pôvodnej sústavy práva kviritského; to sa potom zmenilo na právo civilné, občianske (ius civile).
Podľa odboru pôsobnosti sa rozlišuje: ius civile (pre spory medzi občanmi) a ius gentium (platiace pôvodne pre styk medzi cudzincami na rímskom území, neskôr aj pre spory medzi cudzincami a občanmi); podľa obsahu: ius privatum (súkromné, chrániace prospech jednotlivcov) a ius publicum (verejné, vzťahujúce sa na rímsky štát); hranice medzi oboma nebola absolútna, boli tu vzájomné súvislosti (právo rímske trestné).
Súkromné rímske právo, zo všetkých najdôležitejšie pre históriu práva vôbec, má pôvod v práve obyčajovom a bolo kodifikované v 5. stor. pred Kr. v zákonoch dvanástich tabúľ (leges XII tabularum); v ďalšom vývoji spoločnosti bolo doplňované a formované najmä ediktami prétrskými. Vrchol dosiahlo v dobe tzv. klasickej jurisprudencie, v prvých dvoch až troch storočiach po Kr.
[úprava] Literatúra
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
