Jaroslav Foglar

Z Wikipédie

Jaroslav Foglar (* 6. júl 1907, Praha – † 23. január 1999, Praha) bol najvýznamnejší český spisovateľ pre mládež 20. storočia. Pod prezývkou „Jastrab“ viedol po celý život skautské oddiely.

Obsah

1 Životopis
2 Vydané knihy
3 Spolupráca s ŠtB
4 Fáma
5 Pozri aj
6 Externé odkazy

[úprava] Životopis

Folgar sa narodil v Nuslích, v Benátskej ulici 3. Študoval na Verejnej obchodnej škole, pracoval ako úradník, pedagogický pracovník, zodpovedný redaktor časopisov Mladý hlasatel, Junák a Vpřed.

17. júla 1911, ako štvorročnému mu zomrel otce Jindřich (39 ročný), a odvtedy žil s matkou a starším bratom. V roku 1914 sa presťahovali z Nuslí na Vinohrady. Roku 1920 prvý raz navštívil skautský oddiel 48. klub oldskautov „Jastrabi“, podľa ktorého neskôr dostal aj svoju prezývku Jastrab a v roku 1921 vstúpil do 34. pražského skautského oddielu „Ohnivci“.

Ako trinásťročnému (1920) mu vyšiel literárny pokus, báseň Měsíční noci. Jeho prvá publikovaná poviedka Vítězství vyšla v časopise roku 1923, a je vlastne prvým krokom k spisovateľskej dráhe.

V roku 1925 absolvoval obchodnú školu, na krátky čas sa zamestnal v informačnej kancelárii firmy Wys Müller et Company, potom pracoval trinásť rokov ako úradník vo firme Oskar Stein, papierenský veľkoobchod.

Počas prázdnin viedol skautský tábor a vtedy prvý raz zavítal do Slnečnej zátoky na rieke Sázave. Po návrate z tábora sa 34. pražský oddiel zlúčil so slávnou Dvojkou a Jastrab prešiel pod jeho vedenie s názvom „Chlapci od Bobrej rieky“. V čase trvania druhej svetovej vojny viedol ilegálny skautský oddiel, dokonca s ním chodil aj na skautské tábory, ktoré boli tiež zakázané.

Po šesťdesiatich rokoch nepretržitého vedenia zveril oddiel v roku 1987 svojmu nástupcovi. Tým sa zaradil medzi najstarších oddielových vedúcich na svete.

V roku 1934 vyšla v nakladateľstve Melantrich prvá Foglarova kniha - Přístav volá (pôvodný názov „Modrý život Jiřího Dražana“). Onedlho začal pracovať ako redaktor v časopise Mladý hlasateľ, v ktorom 8. mája 1937 vyšla výzva na zakladanie čitateľských klubov Mladého hlasateľa. V lete vyšlo prvé vydanie knihy Hoši od Bobří řeky s ilustráciami Zdeňka Buriana. Od novembra 1938 sa do vedenia redakcie dostal Jaroslav Foglar spolu s Karlom Burešom a od 17. decembra vychádzal na pokračovanie dnes už legendárny seriál - komiks, Rýchle šípy, ktorý kreslil Jan Fischer.

Roku 1941 bolo vydávanie Mladého hlasateľa zastavené nacistami. Po vojne redigoval Foglar časopis Junák, čoskoro však odtiaľ odišiel kvôli názorovým nezhodám. Založil nový časopis - Vpřed. Prvé „foglarovské“ číslo časopisu Vpřed (č. 18) vyšlo 9. apríla 1946 s legendárnou kresbou Rýchlych šípov na titulnej strane (autor Bohumil Konečný - Bimba). Časopis ukončil svoju činnosť v roku 1948.

V päťdesiatych rokoch Foglar pôsobil ako vychovávateľ v domove mládeže pod dohľadom ŠtB. Ani vtedy neprestával písať. Po dlhšej odmlke sa v roku 1965 na trhu objavila Tajemná Řásnovka, ktorá zahájila krátku kariéru jeho znovuobnovenej slávy. V Ostravskom kultúrnom spravodaji začali vychdázať Rýchle šípy aj s novými príbehmi, ktoré kreslil Marko Čermák.

V sedmdesiatych rokoch sa spisovateľ venoval predovšetkým práci s oddielom, po skončení Pražskej jari mal dovolené publikovať len v časopisoch. Z tohto obdobia pochádza kniha Náš oddíl, ktorá je podložená viac ako šesťdesiatročnými autorovými skúsenostiami vo vedení oddielu.

Vo veku 102 rokov zomrela 18. februára 1980 Foglarova matka, na ktorú bol celý život starý mládenec Foglar silne citovo naviazaný.

Osmdesiaté roky boli poznamenané spoluprácou s výtvarníkom Karlom Saudkom na kreslených seriáloch Modrá rokle a Ztracený kamarád.

Po „zamatovej“ revolúcii roku 1989 mal Foglar úplne otvorenú cestu k čitateľskej verejnosti. Nakladateľstvo Olympia ktoré má dnes práva na vydávanie jeho kníh pripravilo rozsiahlu foglarovskú edíciu.

18. novembra 1992 spisovateľa prepadli dvaja učni, ktorí mu chceli ukradnúť peniaze, ale ubránil sa a zavolal pomoc.

Od jari 1995 bol Foglar dlohodobo hospitalizovaný, ale podľa možností ďalej odchádzal na besedy s čitateľmi. K deväťdesiatym narodeninám Jaroslava Foglara a nedožitým deväťdesiatym narodeninám dr. Jana Fischera usporiadalo Múzeum hlavného mesta Prahy rozsiahlu výstavu s názvom Po stopách Rychlých šípů.

V roku 1998 sa v televízii stretol Foglar s dr. Karlem Burešem po päťdesiatich rokoch. V novembri 1998 vyšlo v nakladateľstve Olympia kompletné knižné vydanie Rýchlych šípov so všetkými dovtedy vydanými príbehmi.

23. januára 1999 zomrel vo veku nedožitých 92 rokov Foglar po dlhšej ťažkej chorobe v Thomayerovej nemocnici v Prahe.

[úprava] Vydané knihy

Přístav volá
Boj o první místo
Hoši od Bobří řeky
Tábor smůly
Chata v Jezerní kotlině
Historie Svorné sedmy
Pod junáckou vlajkou
Devadesátka pokračuje
Záhada hlavolamu
Stínadla se bouří
Tajemství Velkého Vonta
Když duben přichází
Tajemná Řásnovka
Poklad Černého delfína
Kronika Ztracené stopy
Dobrodružství v Zemi nikoho
Život v poklusu
Nováček Bubáček píše deník
Jestřábe, vypravuj
Strach nad Bobří řekou
Náš oddíl
Modrá rokle
Kronika Hochů od Bobří řeky

[úprava] Spolupráca s ŠtB

Jaroslav Foglar bol 31. októbra 1955 zverbovaný operatívnym pracovníkom Dvořákom v rámci pražskej správy ŠtB. Mal za úlohu pracovať proti takzvanému vnútornému politickému nepriateľovi. Pôsobil ako agent s krycím menom ŠÍPEK. Foglarova agentská kariéra nebola dlhá, trvala do 17. apríla 1956, necelý polrok.

ŠtB mala však záujem o Foglara naďalej. V archívnych materiáloch sa uvádza, že na jeho meno bol vedený pozorovací zväzok v rokoch 1958 až 1961 a potom ešte v roku 1975. Zo zvyškov Foglarovho spisu sa však nedá vyčítať, či mal Foglar znova pokusne pridelené úlohy, alebo bol naopak stredobodom záujmu ŠtB ako potenciálny nepriateľ. Jeho spis bol skartovaný v roku 1983.

[úprava] Fáma

ČTK v júli 1995 uverejnila správu, že krátko po svojich 88. narodeninách zomrel spisovateľ Jaroslav Foglar. Agentúra vydala aj spisovateľov nekrológ. Opravu uverejnili o tri a pol hodiny neskôr. Jaroslav Foglar prežil správu o svojej smrti o celé štyri roky.