Ján Žižka
Z Wikipédie
Ján Žižka z Trocnova, po česky Jan Žižka z Trocnova, (* okolo roku 1360 v juhočeskom Trocnove – † 11. október 1424 pri Přibyslave) český vojvodca a bojovník, tvorca vojenskej defenzívnej taktiky opierajúcej sa o vozovú hradbu.
Narodil sa niekedy okolo roku 1360 v zemianskej rodine Žižkov z Trocnova. Jeho otec sa menoval Řehor a matka Jana. Nemal viac ako 12 rokov, keď utrpel ťažké zranenie mečom, prišiel o ľavé oko a polovicu tváre mu od tej doby hyzdila dlhá jazva. Oženil sa s Katarínou z Čeřejova. Zo záznamu rožmberských a jihlavských popravných kníh je zrejmé, že počas rokov 1406-1409 pôsobil v bratrstve cestných lapkov akéhosi Mateja, ktorý bol roku 1409 obesený v Českých Budejoviciach, a viedli záškodnícku vojnu proti Rožmberkom. Na záver tohto obdobia zrejme prišiel na ich stranu, pretože v júli 1409 vydal Václav IV. amnestný list, v ktorom mu odpúšťa všetko, čo spáchal zlého voči kráľovi aj korune. V roku 1410 sa Žižka zúčastnil ťaženia do Poľska, kde sa podieľal na porážke Rádu nemeckých rytierov. V rokoch 1411-1412 slúžil ako „vrátnik“ na kráľovskom dvore v Prahe. V tej dobe ešte kázal v Betlehmskej kaplnke Majster Ján Hus a Žižka sa stal jeho horlivým poslucháčom. Dňa 30. júla 1419 sa podieľal na defenestrácií na novomestskej radnici. V tom istom roku odchádza s ďalšími radikálnymi husitmi do Plzne. V marci bol donútený k ústupu z katolíckej Plzne a útočisko našiel v novo osídlenom meste Tábor.
Je považovaný za autora (niekedy iba za spoluautora) Vojenského poriadku (1423).
Zahynul počas vojenského ťaženia pri Přibyslave 11. októbra 1424.
