Ekologická stopa

Z Wikipédie

Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Najsilnejším hnacím motorom nášho hospodárstva je neustále rastúca spotreba. Ruka v ruke s rastúcou spotrebou rastie i využívanie prírodných zdrojov a znečistenie životného prostredia. Človek na uspokojovanie svojich potrieb využíva prírodné zdroje, ktoré mu slúžia ako zdroje energie, na výrobu spotrebných tovarov, poskytovanie služieb, ako zdroj obživy, odpočinku atd. Svoje potreby môžeme uspokojovať len v rámci existujúceho množstva a kvality prírodných zdrojov, ktoré máme k dispozícii. Nemôžeme spotrebovať viac, ako sa na Zemi nachádza.

Prvýkrát na nerovnosť medzi existujúcimi zdrojmi a tempom ich využívania upozornili vedci v 70-tych rokoch, keď na základe vtedy dostupných informácii počítačovým modelovaním dospeli k záveru, že ľudia čoskoro úplne vyčerpajú niektoré neobnoviteľné prírodné zdroje (ako napr. ropu, zemný plyn). Ich zistenia boli publikované v knihe Medze rastu – Limits of grow od autorov Meadows a kolektívu v roku 1972.Týmito zisteniami sa zaoberala o niekoľko rokov neskôr Svetová komisia životného prostredia a rozvoja (World commision on environment and development - WCED) vedená vtedajšou nórskou premiérkou Brudtlandovou. V roku 1987 Komisia publikovala správu Naša spoločná budúcnosť (Our Common Future), v ktorej jasne upozornila na fakt, že z prírody nesmieme odoberať viac, ako sa stačí reprodukovať bez strát na ďalšej produkčnosti. Táto správa takisto prvýkrát zaviedla termín udržateľný rozvoj (sustainable development), ako taký rozvoj, ktorý zaisťuje potreby súčasnej generácie bez toho, aby tým obmedzil možnosti budúcich generácii uspokojovať ich budúce potreby.

Prekročenie únosných medzí prírody nie je v histórii ľudstva „novinkou“. Opakovalo sa viackrát a zapríčinilo i vyhynutie niektorých civilizácií. Ako príklad môžeme uviesť územie Libanonu od roku 2600 pred Kristom až súčasnosť. Kedysi bolo pohorie Libanonu pokryté cédrovými lesmi, ktoré boli slávne pre svoju krásu a mohutnosť. Šalamúnov chrám bol postavený z cédrov z tejto oblasti rovnako ako mnoho fenických lodí. V treťom tisícročí pred Kristom zbohatol Byblos z obchodu s drevom. Egypťania používali cédrové drevo ako konštrukčný materiál a miazgu pre mumifikáciu. Exploatácia lesov pokračovala po stáročia a dnes ostávajú len malé zvyšky. Ako iný príklad nám môže poslúžiť územie Mezopotámie 7000 až 1800 pred Kristom - Okolo roku 7000 pred Kr. začali ľudia v území Mezopotámie / Sumer (v súčasnosti prevažne Irak) modifikovať prírodné prostredie. Pretože je tu nedostatok vodných zrážok, musela byť pôda zavlažovaná a dopyt po potrave rástol s rastom populácie. Zavlažovaná pôda sa postupne zasolila a podmáčala. Záznamy už v roku 2000 pred Kr. poznamenávajú, že „zem zbledla soľou“. Okolo roku 1800 pred Kristom sa zrútil celý poľnohospodársky systém, ktorý bol základom sumerskej civilizácie. Ale len v súčasnosti má prekročenie limitov prírodného prostredia globálne dôsledky. Nanešťastie, predovšetkým nie na tých, ktorí nadmerne konzumujú, ale na tých, ktorí žijú v biede a o prepychu konzumu ešte len snívajú.

Aby sme mohli sledovať, či sa určitá spoločnosť uberá udržateľným smerom, potrebujeme jej vývoj nejakým spôsobom merať, t.j. potrebujeme určité indikátory, na základe ktorých sme schopní smer vývoja posúdiť. Na meranie výkonu hospodárstva sa tradične používa HDP, ktorý je ale úplne nevhodným indikátorom na meranie udržateľného rozvoja. Do HDP sa započítavajú všetky peňažné toky hospodárstva nezávisle na tom, či kvalitu života zvyšujú či znižujú. Tak napr. finančné prostriedky vynaložené na odstránenie prírodnej katastrofy zvyšujú HDP krajiny.

Na vývoji indikátorov udržateľného rozvoja sa podieľajú skupiny vedcov aj niektoré medzinárodné nevládne organizácie. Indikátory sú viac či menej agregované a poskytujú pohľad na určité časti aktivít našej spoločnosti i na súhrne hodnotenie pokroku k udržateľnému spôsobu života. Podľa Hilleho je nevýhodou súčasných súborov indikátorov udržateľného rozvoja ich pretrvávajúce zameranie na výstupy ľudskej ekonomiky, ako sú emisie znečisťujúcich látok, hluk, produkcia odpadov atd. Od polovice 90-tych rokov je rozvíjaný novy agregovaný indikátor, ktorý integruje stranu vstupov a výstupov – ekologická stopa.

[úprava] Ekologická stopa

Koncept ekologickej stopy bol prvýkrát publikovaný v roku 1996 dvoma kanadskými vedcami Mathisom Wackernagelom a Williamom Reesom v knihe Naša ekologická stopa: Redukovanie ľudského vplyvu na Zem (Our Ecological Footprint: Reducing Human Impact on the Earth).

Každý, od konkrétneho človeka až po celé mesto či štát, má vplyv na Zem a jej prírodný potenciál, pretože spotrebováva prírodné zdroje a služby. Ekologický vplyv korešponduje s množstvom prírody, ktoré používame na uspokojenie svojich potrieb, čiže vytvára našu ekologickú stopu. Samozrejme, v skutočnosti táto časť prírody nie je súvislým pásom zeme. Vďaka medzinárodnému obchodu, suchozemské a vodné plochy využívané obyvateľmi zeme sú roztrúsené po celom svete.

Kalkulácia ekologickej stopy je založená na dvoch jednoduchých faktoch: 1.) môžeme kvantitatívne stanoviť väčšinu zdrojov, ktoré spotrebovávame a odpadov, ktoré produkujeme a 2.) väčšina týchto zdrojov a odpadov môže byť konvertovaná na odpovedajúcu plochu ekologicky produktívnej zeme (t.j. plochy ornej pôdy, lesov, pastvín, morí a pod., všeobecne ekosystémovej plochy nutnej k zabezpečeniu životodarných systémov). Ekologická stopa definovanej populácie (od jednotlivcov až po celé mesto či štát) je teda celková plocha ekologicky produktívnej zeme a vodnej plochy, využívaná výhradne pre zaistenie zdrojov a asimiláciu odpadov produkovaných danou populáciou, pri používaní bežných technológií. K priblíženiu metódy použil jeden z jej autorov túto metaforu: Predstavte si ekonomiku ako veľké zviera. Ako veľkú pastvinu potrebujeme, aby sme toto zviera uživili? Ekologická stopa je práve plocha tejto pastviny.

Existujú dva základné spôsoby výpočtu ekologickej stopy: 1.) Skúmanie zdrojov odobratých z prírody (napr. drevo, obilie), z ktorých sa vyrábajú predmety spotreby (jedlo, oblečenie…) 2.) Zameranie sa na jednotlivé kategórie spotreby vo forme hotových výrobkov.

Výber spôsobu výpočtu záleží od úrovne, na ktorej sa ekologická stopa počíta. Pre potreby výpočtu ekologickej stopy jednotlivca by bol vhodnejší druhý zmienený spôsob, ale pre potreby národných štatistík by sme použili prvý popísaný spôsob, teda metódu zameranú na zdroje. Pre analýzu ekologickej stopy 52 krajín autori Wackernagel a Rees rozdelili prírodnú plochu Zeme na šesť základných kategórií: Energetická zem – zem, ktorú by sme mali vyhradiť pre absorpciu CO2 Orná pôda – v súčasnosti máme k dispozícii asi 0,25 ha na osobu Pastviny – v súčasnosti máme k dispozícii 0,6 ha na osobu Lesy – slúžiace na dodávku drevných produktov tvoria 0,6 ha na osobu Zastavané plochy – 0,03 ha na osobu celosvetovo Moria – z rozlohy morí pripadá na jedného človeka 6 ha. Ale len približne 0,5 ha z týchto šiestich hektárov poskytuje 95% ekologickej produktivity mora.

Ak zrátame 0,25 ha ornej pôdy na osobu; 0,6ha pastvín; 0,6 ha lesov a 0,03 ha zastavanej plochy vyjde nám, že Zem poskytuje 1,5 ha ekologicky produktívnej plochy na osobu. Keď k tomuto číslu prirátame 0,5 ha morí, výsledok je 2 ha na osobu. Nie všetka táto plocha je ale k výhradnej dispozícii ľudí. Musíme brať v úvahu, že na tejto ploche žije 30 miliónov druhov rastlín a živočíchov, s ktorými zdieľame túto planétu. Podľa WCED minimálne 12% tejto plochy nesmie byť využívaných a má byť chránených z dôvodu zachovania biodiverzity. Ak odrátame z výsledných 2 ha spomínaných 12%, vyjde nám, že ľudstvo má k dispozícii 1,76 ha biologicky produktívnej zeme na obyvateľa.

Analýzou ekologickej stopy odhalíme, koľko ekologicky produktívnej plochy potrebujeme na zabezpečenie nášho spôsobu života a môžeme si tento údaj porovnať s množstvom, ktoré je reálne na Zemi k dispozícii. Samozrejme, s rastom obyvateľom sa aj množstvo ekologicky produktívnej zeme pripadajúce na jedného obyvateľa zmenšuje.

Pre názornú ukážku si uvedieme výsledky štúdie autorov:

Tabuľka: Ekologické stopy a ekologické deficity vybraných krajín: Populácia (1997) Ekologická stopa Dostupná ekologická kapacita Ekol. deficit (v ha/osobu) (v ha/osobu) (v ha/osobu) (všetko vyjadrené podľa priemernej ročnej produktivity, údaje z roku 1993) SVET 5,892,480,000 / 2,3 / 1,8 / -0,5 Austrália 8,053,000 / 5,4 / 4,3 / -1,1 Bangladéš 125,898,000 / 0,7 / 0,6 / -0,1 Belgicko 10,174,000 / 5,0 / 1,6 / -3,4 Kanada 30,101,000 / 7,0 / 8,5 / 1,5 Česká republika 10,311,000 / 4,2 / 2,5 / -1,7 Dánsko 5,194,000 / 5,8 / 2,1 / -3,7 Nemecko 81,845,000 / 4,6 / 2,1 / -2,5 Maďarsko 10,037,000 / 2,5 / 2,0 / -0,5 Island 274,000 / 9,9 / 2,5 / -7,4 India 970,230,000 /0,8 / 0,8 / 0,0 Japonsko 125,672,000/ 6,3 / 1,7 / -4,6 Holandsko 15,697,000/ 4,7 / 2,8 / -1,9 Nový Zéland 3,654,000 / 9,8 / 14,3 / 4,5 Pakistan 148,686,000 / 0,8 / 0,9 / 0,1 Rusko 146,381,000 /6,0 / 3,9 / -2,1 Singapur 2,899,000 / 5,3 / 0,5 / -4,8 Spojené štáty 268,189,000 / 8,4 / 6,2 /-2,2 Upravené podľa Wackernagela (1997)

Z tabuľky môžeme jasne vidieť, že vyspelé krajiny majú najväčšiu ekologickú stopu a najchudobnejšie najmenšiu. Zo skúmaných krajín autori zistili, že najväčšiu ekologickú stopu má Island a Nový Zéland. Naopak najmenšiu ekologickú stopu má Pakistan, Bangladéš a India. Najväčší ekologický deficit (porovnanie ekologickej stopy s dostupnou ekologicky produktívnou plochou) majú vysoko rozvinuté krajiny s limitovanou vlastnou ekologickou kapacitou, či nepriaznivou geografickou polohou, napr. Island, Japonsko, Singapur. Ekologická stopa sveta, ako môžeme vidieť, bola 2,3 ha na osobu, alebo 27% nad biologickou produktivitou Zeme. Inými slovami povedané, ľudstvo momentálne presahuje kapacitu planéty. Sme schopní udržať toto globálne prečerpávanie len dočasne tým, že siahame čoraz hlbšie do „kapitálových zásob“ lesov, úrodnej pôdy a vôd (rybolov). Toto riešenie nemôže byť považované za udržateľné v dlhodobom aspekte. Jediné dlhodobo udržateľné riešenie je žiť v rámci biologicky produktívnej kapacity Zeme.

Súčasné trendy smerujú ľudstvo smerom od dosiahnutia tohto minimálneho predpokladu udržateľnosti, nie smerom k nemu. Svetová ekologická stopa narástla zo 70% globálnej biologickej produktivity v roku 1961 na 127% jej biologickej produktivity v roku 1999. Navyše ďalšie predpoklady založené na pravdepodobných scenároch populačného rastu, ekonomického rastu a technologických zmien ukazujú, že ekologická stopa ľudstva rastie.

Ekologická stopa nám dáva možnosť jednak merať našu cestu smerom k udržateľnosti a takisto nám umožňuje pozrieť sa na naše aktivity inými očami. Čo sa na prvý pohľad môže zdať ako ekonomicky výhodné, nemusí byť vždy výhodné z dlhodobého hľadiska a z pohľadu životného prostredia a často môže mať negatívne dôsledky. Uvedieme príklad z poľnohospodárstva, a to konkrétne porovnanie pestovania paradajok voľne na poli a v skleníku za pomoci moderných tzv. hydroponických techník. Na prvý pohľad sa zdá, že pestovanie paradajok v skleníku je efektívnejšie, keďže výnosy na jednotku plochy môžu byť 7 až 10 krát väčšie. Použitím metódy ekologickej stopy prídeme ale k iným výsledkom. Ak na plochu zeme prepočítame aj všetky potrebné materiálne zdroje a hlavne energiu nutnú pre pestovanie paradajok hydroponicky v skleníku, dozvieme sa, že ekologická stopa jedného kilogramu paradajok zo skleníka môže byť až 20 krát vyššia ako pri paradajkach pestovaných na poli.

Záverom je možné poznamenať, že voči konceptu ekologickej stopy boli vznesené niektoré výhrady zo strany odborníkov. Aj keď ekologická stopa nemeria našu spotrebu úplne presne, sila tohto konceptu nie je v presnosti merania, ale v poukázaní na fakt, že naša spoločnosť so súčasným spôsobom života vysoko prekračuje prírodné limity a je potrebné vyvinúť politiku, ktorá by týmto trendom dokázala účinne zabrániť. Ekologická stopa je nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné rozprúdiť širokú debatu medzi odborníkmi z rôznych odvetví, vládnou i mimovládnou sférou a verejnosťou a spoločne sa podieľať na hľadaní riešení.

Viac informácií k ekologickej stope možno násť napr. na týchto adresách: [1] [2] [3] [4] [5]