Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions Draslík - Wikipédia

Draslík

Z Wikipédie

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19.

Vlastnosti
Ar - Draslík - Ca
Na
K
Rb  
 
 
[Ar]4s1
20
19.
K
Všeobecné
Názov, značka, protónové číslo Draslík, K, 19.
Séria Alkalické kovy
Skupina, perióda, blok 1 (IA), 4, s
Vzhľad bielo strieborný
Atómové
Atómová hmotnosť 39,0983 amu
Atómový polomer (vypočítaný) 220 (243) pm
Kovalentný polomer 196 pm
Van der Waalsov polomer 275 pm
Elektrónová konfigurácia [Ar]4s1
Elektróny na energetickú hladinu 2, 8, 8, 1
Oxidačné stupne (Oxidy) 1 (strong base)
Elektronegativita 0,82 (Paulingova stupnica)
Výstupná energia (eV)
Kryštalická štruktúra kocková stredo centrovaná
Fyzikálne
Skupenstvo pevné
Magnetické vlastnosti
Hustota (tvrdosť podľa Mohsa) , kg/m3 ()
Teplota topenia (tavenia) 336,53 K (63,38 °C)
Teplota varu 1032 K (759 °C)
Molový objem m3/mol
Skupenské teplo vyparovania 76,90 kJ/mol
Skupenské teplo tavenia 2,321 kJ/mol
Tlak pary 1×106 Pa pri 1029 K
Rýchlosť zvuku 2000 m/s pri 20 °C
Rôzne
Merná tepelná kapacita J/(kg · K)
Elektrická vodivosť S/m
Tepelná vodivosť W/(m · K)
1. Ionizačná energia 418,8 kJ/mol
2. Ionizačná energia 3052 kJ/mol
3. Ionizačná energia 4420 kJ/mol
Izotop
Izotop NA t1/2 ZM ER MeV PR
39K 93,26 % K je stabilný pri 20 neutrónoch
40K 0,012 % 1,277×109 r
β-
ε
β+
1,311
1,505
1,505
40Ca
40Ar
40Ar
41K 6,73 % K je stabilný pri 22 neutrónoch
Vlastnosti NMR
39K
Spin jadra 3/2
gamma / rad/T 1,2499 · 10-7
Citlivosť k 1H
Larmorova frekvencia pri B = T MHz
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak,
údaje sú za normálnych podmienok (NTP/STP).

Draslík patrí medzi alkalické kovy, je významne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode i živých organizmoch.

[úprava] Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Draslík je mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý veľmi rýchlo, až explozívne reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reakcia draslíku s vodou je natoľko exotermálna, že unikajúci vodík reakčným teplom samovoľne explozívne vzplanie.

Elementárny kovový draslík je možné dlhodobo uchovávať iba tak, že zabránime jeho styku so vzduchom alebo vodnými parami. Zvyčajne sa preto prekrýva vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej nebo nafta, s ktorými nereaguje.

Soli draslíka farbia plameň intenzívne do fialova.

Objavil ho, rovnako ako sodík v roku 1807 sir Humphry Davy.

[úprava] Výskyt v prírode

Vďaka svojej vysokej reaktivite sa v prírode draslík vyskytuje len vo forme zlúčeninami. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve K+.

Draslík je bohato zastúpený na Zemi i vo vesmíre. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,0–2,4% draslíka. Priemerný obsah v morskej vode činí približne 380 mg K/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu draslíka na približne 10 miliónov atómov vodíka. Okrem významného podielu draslíka v morskej soli ho nachádzáme tiež takmer vo všetkých podzemných minerálnych vodách.

Z minerálov draslíka obsiahnutých v zemskej kôre je najznámejší sylvín, chemicky chlorid draselný, KCl. Významný je tiež dusičnan draselný KNO3, nazývaný aj liadok draselný.

Draslík spolu so sodíkom patrí medzi biogénne prvky a pomer ich koncentrácií v bunkových tekutinách je významným faktorom pre zdravý vývoj organizmu. Zvyčajne je zdôrazňovaná významná úloha draslíka, naopak vysoká konzumácia sodných solí je považovaná za zdravie ohrozujúcu.

Elementárny draslík sa priemyslovo vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu alebo hydroxidu draselného. Materiálom katódy je bežne železo, anóda je grafitová. Ďalším produktom elektrolýzy je plynný chlór, ktorý býva zvyčajne ihneď ďalej použitý na chemickú syntézu.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite sa čistý kovový draslík prakticky využíva iba minimálne. Vo výnimočných prípadoch sa používa pri redukčným reakciách v organickej syntéze alebo analytickej chémii.

[úprava] Zlúčeniny a ich využitie

V chemických zlúčeninách sa draslík vyskytuje iba ako kladne jednomocný K+. Medzi zlúčeniny zásadného významu patria tieto chemické látky:

  • Reakciou draslíku s kyslíkom vzniká silné oxidačné činidlo - superoxid draselný KO2:
K + O2 → KO2
  • Reakcia draslíka s vodou vedie k vzniku mimoriadne silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu draselného - KOH. Je to bezfarebná, hygroskopická, silne leptavá látka, ktorá rozpúšťa i sklo a porcelán. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, pri jeho rozpustení sa uvoľňuje značné množstvo tepla a vzniknutý roztok sa zahrieva. Využíva sa napr. pri výrobe mydla, liečiv, ale uplatňuje sa samozrejme i v laboratóriách.
  • Uhličitan draselný, starším názvom potaš, K2CO3 sa používa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle.
  • Dusičnan draselný KNO3, (draselný liadok) je veľmi účinným draselným hnojivom a zároveň nachádza využitie v pyrotechnike ako silné oxidačné činidlo.
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Draslík


THIS WEB:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia 2006:

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - be - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - closed_zh_tw - co - cr - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - haw - he - hi - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - ms - mt - mus - my - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - ru_sib - rw - sa - sc - scn - sco - sd - se - searchcom - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sq - sr - ss - st - su - sv - sw - ta - te - test - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tokipona - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu