Devínska brána
Z Wikipédie
Devínska brána (bývalý názov Porta Hungarica) je prielomový úsek (geografická brána) údolia Dunaja na hranici Slovenska a Rakúska v Karpatoch. V širšom zmysle začína už pod Bratislavským hradom (potom je dlhý 11,5 km a široký 2,2–7,2 km), v užšom zmysle až pod Devínskym hradom. Končí vrchom Hundsheimer Berg na pravom brehu Dunaja v Rakúsku. Na Slovensku patrí do geomorfologického celku Malých Karpát. Vznikla v pleistocéne.
Podstatnú časť kryštalického jadra tvoria granitové masívy, ktoré vekom patria do karbónu. Z druhohorného obdobia sa vyskytujú vápence a dolomity. Neogénne sedimenty sú zastúpené zlepencami, štrkmi, pieskami a pieskovcami, ílmi, šlírmi, vápencami a podobne.
Územie bolo osídlené už od praveku a boli tu vybudované dva/tri hrady: Hainburský hrad, Devínsky hrad a Bratislavský hrad.
