Malé Karpaty

Z Wikipédie

Malé Karpaty - okolie hradu Červený Kameň.

Malé Karpaty sú spolu s rakúskymi Hainburger Berge (Hainburské vrchy) jeden krajinný celok Fatransko-Tatranskej oblasti.

Najvyšší vrch je Záruby (768 m n. m.). Ide o nevysoké stredohorské pásmo dlhé asi 100 km. Malé Karpaty začínajú v Bratislave na Dunaji (pásom od územia severne od Devína po Bratislavský hradný kopec) a tiahnu sa až po Nové Mesto nad Váhom. Významným sedlom v centrálnej časti pohoria je sedlo Baba.

V roku 1976 boli vyhlásené za „chránenú krajinnú oblasť“ (65 504 ha).

[úprava] Geomorfologické členenie

z juhu na sever:

Devínske Karpaty (v Bratislave po lamačskú priekopovú prepadlinu)
Pezinské Karpaty (v Bratislave a až po obec Buková na severe)
Brezovské Karpaty (medzi Bukovou a Prašníkom)
Čachtické Karpaty (medzi Prašníkom a Novým Mestom nad Váhom)

[úprava] Charakteristika

Klimaticky patria do mierne teplej oblasti (január: priemerne –3 °C, júl: priemerne 18-20 °C, 900 mm zrážok ročne).

Rastú tu prevažne listnaté lesy, v nižších polohách dubiny, vo vyšších bučiny. Prevládajú hnedé pôdy.

Malé Karpaty sú predovšetkým turistickou oblasťou (najmä pre Bratislavčanov). Prevažuje pešia turistika, hoci oblasť poskytuje aj možnosti mototuristiky, lyžovania (napr. Pezinská Baba, Zochova chata) a zimnej turistiky.

Na juhovýchodných stráňach sú známe vinohrady (Bratislava, Bratislava-Rača, Pezinok, Modra a pod.), severnejšie pás pastvín a sadov. Na severozápadných úbočiach zas nájdeme veľa zrúcanín hradov. Oblasť Malých Karpát a Záhoria tvorí významnú zložku slovenského ľudového umenia, folklóru – významná je svojrázna architektúra, kroje, výšivkárstvo a čipkárstvo, rezbárstvo, nástenné maliarstvo a najmä keramika (známa modranská keramika).

V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy.

Medzi Jablonicou a Trstínom sa pohorie delí na dve časti: severozápadná pozostáva z kryštalického jadra, severozápadná z mezozoika chočského a strážovského príkrovu, vrchnej kriedy a neogénnych sedimentov. Toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi.