Daniel Krman
Z Wikipédie
| Daniel Krman | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 28. august 1663 Omšenie |
| Úmrtie | 23. september 1740 Bratislava |
| Pozri aj Biografický portál | |
Daniel Krman ml. (* 28. august 1663, Omšenie – † 23. september 1740, Bratislava) bol slovenský barokový spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ.
[úprava] Životopis
Bol synom náboženského spisovateľa Daniela Krmana. Študoval v Sobotišti, Ilave, Diviackej Novej Vsi, Trenčíne, neskôr na vyšších školách vo Vratislavi, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdia pracoval ako rektor v Ilave a Mošovciach, pôsobil ako farár na Turej Lúke, v Myjave, v Žiline a v Bardejove, a bol superintendentom v trenčianskej, oravskej, nitrianskej a bratislavskej stolici. Zapájal sa do náboženského, politického a občianskeho života ako evanjelik-luterán a priaznivec protihabsburského odboja. Po dvojročnom súdnom procese (1729 – 1731) bol odsúdený na doživotie ako burič a bohorúhač, a hoci sa jeho známi a priatelia snažili ho dostať z väzenia na bratislavskom hrade, napokon v tomto väzení aj zomrel.
[úprava] Tvorba
Krman patril k najplodnejším autorom barokovej literatúry. Svojou tvorbou sa snažil povzbudiť slovenských evanjelikov počas stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Svoje diela písal latinsky a česky, pričom považoval češtinu za jazyk, ktorý by mal byť i slovenským spisovným jazykom. Písal príležitostné latinské básne, kázne, polemiky, memoárovú a cestopisnú literatúru.
[úprava] Dielo
- 1718 – Man hu?, Co jest to za Mannu skytau, kterauž P. Stephanus Dubniczay, Pleban teplanský na světlo vydal, polemika s katolíckym spisovateľom Š. Dubniczayom
- 1704 – Základy slovanskej gramatiky (Rudimenta grammaticae Slavicae)
- 1707 – Actus inaugurationis vexillorum, to jest: Posvěcování zástav, vojenská kázeň
- 1704 – Kniha života, pohrebná kázeň
- 1708 – Osudy krmanovskej rodiny (Fata familiae Krmannianae), vlastný životopis, no tiež životopis jeho otca a starého otca (len rukopis)
- 1709 / 1711 – Itinerarium, latinský cestovný denník (len rukopis, knižne vyšiel až v roku 1969)
- 1717 – Vyhnanstvá troch Krmanovcov (Trium Krmannorum exilia), autobiografia (len rukopis)
- 1717 – editoval a bol jedným z vydavateľov Evanjelického kancionálu od Václava Klejcha
- 1722 – Biblia sacra, to jest: Biblí svatá, len predhovor (spolupracoval pri tom s Matejom Belom
- 1718 - Evanjelické Uhorsko (Hungaria evangelica), cirkevnohistorické dielo (len rukopis)
- 1704 - Kniha života, to jest: Řeč z zjevení S. Jana kap. 3, v. 5 v pohřebním kázání…
- 1718 – Katechyzmus učení křesťanského, pro mládež
- 1719 – De Slavorum origine dissertatio, nezvestný spis
- Chvála budiž tobě, náš předobrý Bože, česká náboženská pieseň
