Mošovce
Z Wikipédie
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Žilinský |
Okres: | Turčianske Teplice |
Región: | Turiec |
Poloha: | 48° 55' 00" s. š. 18° 52' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 495 m n.m. |
Rozloha: | km² |
Počet obyvateľov: | 1359 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1233 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 512460 |
EČV: | TR |
PSČ: | 038 21 |
Telefónna predvoľba: | 0 43 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Kollárovo námestie 314 038 21 Mošovce |
Web: | www.mosovce.sk |
E-mail: | mosovce@mosovce.sk |
Telefón: | 4944100 |
Fax: | 4944332 |
Politika | |
Starosta: | Ing. Ján Žirko |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Mošovce sú obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.
Obsah |
[úprava] História
Mošovce patria k najväčším turčianskym obciam. Ich bohatú históriu dokladá nielen množstvo zachovaných pamätihodností, ale aj fakt, že svoje dejiny píšu už viac ako 770 rokov. Prvou písomnou zmienkou o obci Mošovce je donačná listina kráľa Ondreja II. z roku 1233. Pôvodne boli Mošovce zložené z dvoch sídlisk: Prvé, Machyuch, sa rozkladalo na mieste dnešného Starého radu a druhé, Terra Moys, ktoré dalo mestečku aj svoje dnešné meno, stálo tam, kde dnešný Vidrmoch. A práve z tohto druhého názvu znamenajúceho Zem Mojšova odvodzujeme, že obec v dávnych časoch patrila istému Mojšovi, čo by mohlo byť skrátenou podobou zloženého slovanského mena Mojtech, podobného typu ako Vojtech alebo Mojmír. Historicky potom názov podliehal mnohým variáciám, od Mossovych, Mosocz, Mossowecz, villa regia Mayos alio nomine Mossovych, oppidioum Mayus sue Mosocz, Mosocz olim Mayus až po dnešné Mošovce. Osobitnou prastarou súčasťou Mošoviec je aj bývalá osada Chornukov, ktorej meno sa zachovalo v dnešnej podobe Čerňakov. Ďalšou časťou obce je osada Mazan.
Mošovce sa najprv rozvíjali ako kráľovská osada so slobodnou advokáciou, od polovice 14. storočia ako výsadné mestečko podriadené kráľovskému hradu Blatnica. Roku 1527 sa dostali do rúk rodu Révayovcov, ktorý takmer 400 rokov potláčal mošovské mestské práva.
V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností.
[úprava] Príroda
Mošovce majú skutočne jedinečné okolie. Komplex historických alejí a zelene vytvára esteticky pôsobivú mozaikovito rozčlenenú krajinu, citlivo nadväzujúcu na lesné komplexy Veľkej Fatry s vrcholmi Tlstou, Ostrou a Drienkom. Toto pohorie patrí k turisticky najpríťažlivejším horstvám na Slovensku. Vápence a dolomity fantastických tvarov, neopísateľné krásy Gaderskej, Blatnickej a iných dolín priťahujú obdivovateľov prírodných krás zo široka ďaleka.
Mošovcami preteká riečka Mošovka, ktorá sa v obci delí na dve ramená: hlavné rameno a tzv. Horný Potok, ktorý v minulosti slúžil na pohon mlynského kolesa.
[úprava] Pamätihodnosti
Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom. Ďalšími zaujímavosťami obce sú: pamätné miesto rodného domu Jána Kollára, neogotický kostol postavený na mieste starého kostola s cenným oltárom, evanjelický kostol z roku 1784, mauzóleum s múzeom remesiel, secesný skleník a pavilón z roku 1800.
[úprava] Duchovná kultúra a tradície ľudovej kultúry
Mošovce dali slovenskému národu veľa významných osobností, z ktorých najznámejšie sú hudobný skladateľ a pedagóg Frico Kafenda (1883-1963), spisovateľka Anna Lacková-Zora (1899-1988), literárny kritik, historik a básnik Štefan Krčméry (1892-1955), barokový dramatik Jur Tesák Mošovský, cirkevný hodnostár a slovenský náboženský spisovateľ, ktorý sa svojím dielom radí do obdobia humanizmu, či zakladateľ dobrovoľného požiarneho zboru na Slovensku, Miloslav Schmidt.
Najvýznamnejším z rodákov je veľký básnik Slovanov, filozof a evanjelický kazateľ Ján Kollár (1793-1852), ktorý svojou básnickou skladbou Slávy dcéra nesmrteľne vstúpil najmenej do dvoch národných literatúr. Slávy dcéra účinkovala na vtedajšie i neskoršie pokolenia národovcov a vlastencov ako východisko i motív zároveň. V pôvodine a v prekladoch prenikla aj do širšieho slovanského a neslovanského sveta a naveky preslávila svojho tvorcu.
[úprava] Život obce
V obci sa nachádza Združená stredná škola poľnohospodárska a rybárska, ktorá patrí k iba niekoľkým svojho druhu v strednej Európe. Tradičný Mošovský michalský jarmok, ktorý sa koná vždy začiatkom októbra, je jednou z najväčších podobných udalostí na Slovensku. Okrem toho sa v Mošovciach už od roku 1977 koncom augusta poriada Volejbalový turnaj o pohár ŠRZ Drienok - najväčší amatérsky vojelbalový turnaj na Slovensku s účasťou okolo 90 družstiev.
Obec Mošovce má uzavretú družobnú spoluprácu s nasledujúcimi obcami:
[úprava] Súvisiace články
[úprava] Externé odkazy
[úprava] Galéria
[úprava] Zdroje
- BEŇOVSKÝ, J. a kol.: Mošovce v premenách času. Martin: Osveta, 1984. 304 s.
- LIPPAN, M. a kol.: Mošovce. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1971. 405 s.
- REŤKOVSKÝ, P.: Turistický sprievodca po mošovských pamätihodnostiach. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2004. 36 s., ISBN 80-969156-0-6
- TATÁR, J.: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnej mozaike. Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 2003. 124 s., ISBN 80-968976-0-8
- TATÁR, J.: Živý poklad (Povesti z Mošoviec). Mošovce: Obecný úrad Mošovce, 1994. 64 s. ISBN 80-967232-0-0
Mestá a obce okresu Turčianske Teplice (1+25) | 31.12.2003 |
Abramová | Blažovce | Bodorová | Borcová | Brieštie | Budiš | Čremošné | Dubové | Háj | Horná Štubňa | Ivančiná | Jasenovo | Jazernica | Kaľamenová | Liešno | Malý Čepčín | Moškovec | Mošovce | Ondrašová | Rakša | Rudno | Sklené | Slovenské Pravno | Turček | Turčianske Teplice | Veľký Čepčín |