Bohumil Hrabal
Z Wikipédie
Bohumil Hrabal (28. marec 1914, Brno – † 3. február 1997, Praha) bol český prozaik, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších spisovateľov druhej polovice 20. storočia.
[úprava] Životopisné údaje
Hrabal sa narodil v Brne-Žideniciach a zomrel v Prahe po páde z okna na piatom poschodí nemocnice na Bulovce, v ktorej sa liečil.
Meno jeho biologického otca nie je uvedené ani v jeho krstnom liste. Keď sa jeho matka Marie vydala (1920) za Františka Hrabala, účtovníka v pivovare v Polnej a neskôr správcu pivovaru v Nymburku, ten prijal Bohumila za vlastného. Hrabal nebol nikdy premiant a viac než o učenie sa zaujímal o pestré dianie v pivovare, najmä o Františkovho brata Josefa Hrabala (slavného Pepina), ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.
Po maturite na reálnom gymnáziu (1935) študoval Hrabal na právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, navštevoval však aj prednášky z dejín literatúry, umenia a filozofie. Keďže vysoké školy boli v období okupácie zatvorené, mohol štúdium dokončiť až v roku 1946.
Počas vojny pracoval ako železničný robotník a výpravca v Kostomlatoch, čo sa (rovnako ako všetky jeho neskoršie profesie) odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vystriedal tiež profesie ako poisťovací agent, obchodný cestujúci, od roku 1949 brigádnik v kladenských oceliarňach a po ťažkom úraze pracoval v libeňských zberných surovinách ako balič starého papiera. Neskôr pracoval ako kulisák. Nemalú časť svojho života prežil v pražskej Libni - v ulici Na Hrázi 24/326 (poeticky nazývanej Na Hrázi věčnosti).
Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. Roku 1975 uverejnil v časopise Tvoba krátke sebekritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.
Mnoho jeho diel vychádzalo v nakladateľstve Pražská imaginace, ktoré vydávalo Hrabala samizdatom od roku 1985. To isté nakladateľstvo vydalo pod editorským dohľadom Václava Kadleca v rokoch 1991–1997 Sebrané spisy Bohumila Hrabala v 19 zväzkoch.
Hrabal sa poznal s Jiřím Kolářom, obdivoval svojrazného a predčasne zosnulého maliara, grafika a priemyslového výtvarníka Vladimíra Boudníka a priatelil sa s filozofom Egonom Bondym. Hrabalove knihy boli mnohokrát úspešne sfilmované (spomeňme Menzelove Ostro sledované vlaky, ktoré boli ocenené Oskarom) a dostal tiež veľa nakladateľských cien.
[úprava] Dielo
Vo svojom diele sa často inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami, ktoré s nevšednou umeleckou imagináciou a fantáziou transformoval do svojbytnej grotesknosti, nadsázky a komična, niekedy poznamenaných aj skepsou a čiernym humorom. Vytvoril literárne diela triviálne aj vysoko kultivované, v ktorých sa nevyhýbal ani slangu ani poetizmom. V neskrších prózach nechal zaznieť aj silné melancholické tóny (nie však depresívne).
- V roku 1956 vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů, Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok.
- Ztracená ulička, 1948
- Hovory lidí, 1956 – dve poviedky, vyšli v Spolku českých bibliofilů
- Skřivánci na niti, 1959 (pripravené na vydanie, ktoré sa neuskutočnilo, 1969 sfilmované r. Menzlom, ale okamžite putovalo "do trezoru")
- Perlička na dně, 1963 – zbierka poviedok
- Pábitelé, 1964 – zbierka poviedok; Pábiteli nazýval osobitých rozprávačov zvláštnym spôsobom milujúcich život, ktorí sa navonok zdajú byť hrubí; v ich rozprávaní (ktoré Hrabal nazýval pábení) sú prvky poetizmu aj surrealizmu; sám Hrabal bol svojho druhu pábitel
- Ostře sledované vlaky, 1964 – novela s témou okupácie, sfilmovaná
- Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964 – novela skladajúca sa z jednej nekonečnej vety, literárny experiment
- Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965
- Kopretina, 1965
- Automat Svět, 1966 – výber z už skôr vydaných poviedok
- Bohumil Hrabal uvádí…, 1967 – antológia jeho obľúbených autorov
- Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967 – textová koláž k fotografiám, niekedy tiež pod názvom Toto město je ve společné péči nájemníků
- Morytáty a legendy, 1968
- Domácí úkoly, 1970
- Poupata, 1970 básne a poviedky, náklad bol zničený v skladoch.
- Něžný barbar, 1973
- trilogie Městečko u vody (vzpomínková próza):
- Postřižiny, 1976 – spomienková próza
- Krasosmutnění, 1979
- Harlekýnovy milióny, 1981
- Bambini di Praga, 1978
- Městečko, kde se zastavil čas, 1978 – spomienková próza
- Každý den zázrak, 1979
- Slavnosti sněženek, 1978 – poviedky
- Obsluhoval jsem anglického krále, (v cudzine 1980)
- Příliš hlučná samota, 1980
- Kluby poezie, 1981
- Něžný barbar, (1981), v Čechách až 1991
- Domácí úkoly z pilnosti, 1982
- Listování ve stínech grafických listů, 1983
- Domácí úkoly z poetiky, 1984
- Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov
- Život bez smokingu, 1986
- Proluky, (1987) v Čechách až v r. 1991
- Svatby v domě, (1987) v Čechách až 1991 – autobiografická próza
- Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989
- Kličky na kapesníku, 1989
- Můj svět, 1989
- Tři novely, 1989 obsahuje aj Obsluhoval jsem anglického krále.
- Dopisy Dubence (tetralogie) – prúd spomienok prepojený filozofickými úvahami a politickými komentármi
- Barvotisky, 1990
- Krásná Poldi, 1990
- Listopadový uragán, 1990
- Schizofrenické evangelium, 1990
- Kouzelná flétna
- Ponorné říčky, 1991
- Růžový kavalír, 1991
- Aurora na mělčině, 1992
- Večerníčky pro Cassia, 1993
- Texty, 1994 úvahy
