Alexandr Nikolajevič Ostrovskij

Z Wikipédie

Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
ruský dramatik
Narodenie	12. apríl 1823 Moskva, Rusko
Úmrtie	14. jún 1886 Ščelykov, Rusko
Pozri aj Biografický portál

Alexandr Nikolajevič Ostrovskij (po rusky: Александр Николаевич Островский) (* 12. apríl 1823, Moskva, Rusko – † 14. jún 1886, Ščelykov, Rusko) bol ruský dramatik. Vo svojich dielach sa zameriaval predovšetkým na život moskovskej spoločnosti.

Tvoril v období realizmu a jeho dramatické diela sa radia k dielam jeho súčasníkov Leva Nikolajeviča Tolstého, Fiodora Michajloviča Dostojevského a Ivana Sergejeviča Turgeneva.

[úprava] Život a dielo

Ostrovskij sa narodil do rodiny moskovského obchodného právnika a tak mu bol svet obchodovania blízky už od malička. Po skončení moskovského gymnázia, Ostrovskij študoval právo. Po skončení štúdia v roku 1843 vstúpil do štátnej služby a pracoval na súdoch až do 1851. Mnohé charaktery, či už z jeho rodinného prostredia alebo z pracovných skúseností mu poslúžili ako predobraz postáv z komédie Dohodneme sa, veď sme svoji.

Už ako sedemnásťročný chlapec si Ostrovskij obľúbil svet divadla a v roku 1847 začal písať svoje prvé dramatické pokusy, ktoré aj verejne prezentoval. Ešte v ten istý rok sa mu podarilo vydať jednu zo scén komédie Veď sme svoji, ktorá bola vydaná vo svojej úplnosti o tri roky neskôr, v roku 1850 pod názvom Bankrot. Vďaka tejto hre si Ostrovskij získal reputáciu zručného dramatika. Sarkastický, ale pravdivý obraz o moskovských obchdoníckych kruhoch v nich vzbudil veľkú nevôľu a hra bola zakázaná. Po zásahoch cenzúry bola znovu vydaná v roku 1859 a v tejto spotvorenej forme bola odpremiérovaná v roku 1861. Pôvodný text hry sa na javisku objavil až v roku 1881. Práve táto hra prispela k Ostrovského odchodu zo štátnej služby.

Po odchode zo štátnej služby sa Ostrovskij začal naplno venovať písaniu - spomedzi ruských autorov je výnimočný práve tým, že sa venoval výlučne iba dráme a divadlu. Počas svojho života napísal 48 hier, z toho osem bolo veršovaných. Venoval sa rôznym témam, či už to boli ruské dejiny alebo rozprávkové hry. Ťažisko jeho práce však leží v manieristickýh drámach kriticky zobrazujúcich moskovskú spoločnosť.

Nasledovala ďalšia hra Chudoba cti netratí vznikla pod vplyvom slavofilského hnutia - Ostrovskij v nej kontrastuje ruskú tradíciu, ktorej pokladmi sú milosť a láska, s povrchnosťou a pozlátkom západnej civilizácie. Nasledovali hry Bez vena a Nesadaj si do cudzích saní. Práve táto hra bola prvou, ktorú v roku 1854 uviedli v divadle.

V roku 1856 sa Ostrovskij vydal na cestu po krajoch v okolí Volgy. Taktiež sa uchádzal o post ministra námorníctva - jeho úlohou bolo vyknonať prieskum a podať správu o riečnej navigácii na Volge a využiteľnosti kraju pre námorníctvo. Taktiež mal za úlohu vykonať etnologický prieskum medzi obyvateľstvom. Zapisoval zvyky, obyčaje a pracovné podmienky obyvateľov. Tento výlet priamo ovplyvnil Ostrovského hry Les a Búrka. Práve Búrku považuju za Ostrovského majstrovské dielo.