Žlkovce

Z Wikipédie

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Trnavský
Okres:	Hlohovec
Región:	Dolné Považie
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	145 m n.m.
Rozloha:	7,94 km²
Počet obyvateľov:	648 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	82 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1229
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	507792
EČV:	HC
PSČ:	920 42 (pošta Červeník)
Telefónna predvoľba:	42133
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Žlkovce sú obec na Slovensku v okrese Hlohovec.

[úprava] História obce

[úprava] Dávna história

Žlkovce ležia na terase Váhu a Dudváhu a širokej nive. Terasa nad obcou vznikla počas poslednej doby ľadovej a jej tvorba skončila pred 15 tisíc rokmi, v staršej dobe kamennej. Na jej okraji, nad širokou nivou, sa nachádzali praveké sídliská. Zo staršej doby kamennej pochádzajú zvyšky malých ohnísk, ktoré sa našli 5 - 6 metrov hlboko na Vanige. Archeologické nálezy boli vykonané vo viacerých obdobiach - prvýkrát v rokoch 1947-48, potom v roku 1954 pri výstavbe cesty z Trakovíc do Maduníc a naposledy v období rokov 1980-85. Dnešný kataster obce bol osídlený už v neolite, v 5. tisícročí pred Kr. Na okraji terasy od Trakovíc po Pečeňady sa aj na povrchu nachádzali fragmenty nástrojov a nádob. Z tohto obdobia sú známe aj sídlisko nájdené južne od ratkovského kostola a na Vanige. Tieto sídliská boli objavené v období rokov 1980-85.

Na Vanige a priľahlých pozemkoch bolo objavené aj sídlisko lengyelskej kultúry s rozlohou 25-30 ha zo 4. tisícročia pred Kr. Archeologické vykopávky, ktoré viedol Juraj Pavúk, objavili sídlisko lengyelskej kultúry s najväčšou plochou svojho druhu. Zároveň sa zistilo, že to bol nový druh lengyelskej kultúry. Sídlisko bolo po celom obvode ohradené viackrát obnovovaným palisádovým opevnením (kolovou ohradou). Na svoju dobu tu bola extrémna koncentrácia obyvateľstva s veľkými nárokmi na prírodné zdroje. Len na zriadenie osady s 50 domami bolo treba 10-12 tisíc dospelých kmeňov stromov (výmera lesa približne 170 ha), ďalších minimálne 170 ha bolo treba na pestovanie plodín pre uvedené množstvo obyvateľov. Archeologické nálezy z rokov 1947-48 dokázali, že obce Žlkovce a Ratkovce sú bývalé neolitické sídlisko s kultúrou volútovou a moravsko-slovenskou maľovanou kultúrou, eneolitické s badenskou kultúrou, starobronzové s maďarovskou kultúrou, ako i neskoro laténske. Neskôr to bolo rímsko-barbarské pohrebisko a slovanské pohrebisko z čias Veľkomoravskej ríše. Potvrdzujú to dôkazy, ktoré sa nachádzali v Žlkovciach, v chotárnej časti nazvanej Mohyla, a v Ratkovicach v chotárnej časti Nádovky - pod ratkovským cintorínom, ako i na cintoríne a v Hliníku. Nálezy z archeologického prieskumu sú uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci.

[úprava] Od stredoveku po 1. svetovú vojnu

Prvá zmienka o obci pochádza zo sporu medzi Kosmom a Petrom, synmi Hemyrucha z osady Slažany a Jobagýnmi (obyvateľmi hradu Solgadyos - Solgadien) o obec Bohunice. Listiny dávajú za pravdu Hemyruchom a pri upresnení majetku sa spomína osada Such ako susedstvo osady Bohunice. V roku 1229 bola osada doosídlená nemeckými hosťami a v tomto období patrila k nitrianskemu hradu. Podľa prehliadky chotára v roku 1258 patrila osada Žuk rádu Johanitov z Malženíc. V histórii bola obec okrem nitrianskeho hradu majetkom zemanov Horeckých, Užovičovcov, Zayovcov, Majtánovcov, Oczkayovcov a ďalších. V čase tureckých vpádov sa okolie obcí Žlkovce a Ratkovce nachádzalo v strede trojuholníka Leopoldov - Veľké Kostoľany - Malženice a o ktorom je známe, že sa tu zdržiavali turecké vojská. O prítomnosti Turkov svedčia náhodne vykopané pozostatky - kostry ľudí a koňov, ktoré sa našli pri kopaní ľadovne v Žlkovciach a pri „Božej muke“ v Ratkovciach. Ďalším dokumentom o svedectve je skutočnosť, že obec Bín vznikla v 13. storočí v žlkovskom chotári a zanikla práve v období tureckých nájazdov. Popri vpádoch nepriateľských hôrd narúšali pokojný život obyvateľov oboch obcí epidémie, povodne a požiare. Tak Žlkovce v rokoch 1581 a 1585 spustošil mor a nemoci, v rokoch 1678 zúril týfus a v roku 1710 zasa mor. Hladomor zničil obec v roku 1514 a 1610. Cholera postihla obec v rokoch 1831 a 1866. Z požiarov ten najväčší, vlastne trikrát v roku sa opakujúci, zaznamenali v obci v roku 1860, po ktorom neostalo takmer jediného obytného domu.

Počas svojej existencie mala obec viacero názvov, podľa toho, kto práve v krajine vládol. Od prvej písomnej zmienky v roku 1229, kedy sa volala Such, mala nasledovné názvy: - Suk (1244, 1258) - Touthsuk (1268, 1299) - Zukovec (1428) - Zlkowcze, resp. Zalkoc - Zsúk, resp. Zslkocz (1773). Názov „Zsúk“ je dodnes názvom obce v maďarčine.

[úprava] Od 1. svetovej po 2. svetovú vojnu

2. augusta 1914 bola vyhlásená mobilizácia. Na obyvateľstvo veľmi zle zapôsobilo zrekvírovanie zvonov 19. septembra 1916, z ktorých sa mali odlievať smrtiace guľky proti mnohým otcom, synom či bratom bojujúcim na frontoch. Na bojiskách prvej svetovej vojny padlo 26 Žlkovčanov.

Počas prvej československej republiky sa z dôvodu veľkej hospodárskej krízy prejavovala veľká nezamestnanosť. Tí, čo našli prácu, zväčša pracovali ako poľnohospodárski robotníci u miestnych roľníkov za bežnú mzdu 7-8 korún denne. Štátnych a verejných zamestnancov bolo veľmi málo. Hoci pribúdalo tých, ktorí navštevovali meštiansku školu v Leopoldove, iba tí najšťastnejší sa dostali aspoň do učňovského pomeru k výučbe remesla. Na pokračovanie štúdia na ďalších školách jednoducho nebolo prostriedkov. Ani po roku 1939 sa situácia veľmi nezlepšila. Ojedinelé pracovné príležitosti znemožňovala dochádzka do vzdialenejšieho mesta kvôli zlým komunikáciám, a tak väčšina ľudí v produktívnom veku zostávala doma, pri poľnohospodárstve. 15. februára 1941 nastala významná udalosť, kedy boli Žlkovce spolu so susednými Ratkovcami elektrifikované.

Hoci sa v Žlkovciach priamo neprejavila partizánska činnosť, viacerí obyvatelia, ktorí boli v tom čase narukovaní v slovenskej armáde, sa zúčastnili partizánskych bojov na strane partizánov. Niektorí z nich boli odvlečení ako zajatci do koncentračných táborov. Priamo v SNP padol Karol Šandor, v koncentračných táboroch zomreli Štefan Bučánik a Silvester Daniška. Ostatní aktívni účastníci SNP, napr. Štefan Ukropec, Emil Hudzovič, Ladislav Kabát, Emil Šandor, František Mihalička a Michal Uváčik, sa vrátili domov a viacerí sa hneď po vojne aktívne zapojili do spoločenského života. Občania našej obce, ktorí nebojovali v povstaní, sa zapojili do protifašistického odporu, keď aspoň hmotne podporili väzňov deportovaných vlakom počas jeho zastávky na leopoldovskej stanici. Okrem toho podporili aj postupujúcu sovietsku armádu, ktorá oslobodila našu obec 2. apríla 1945. Počas občasných prestreliek s ustupujúcimi Nemcami padlo za obeť iba päť stohov slamy, ktoré vyhoreli. O oslobodení obcí Žlkovce a Ratkovce hovorí aj nasledujúci výňatok z obecnej kroniky: „Vo veľkonočnom týždni sa cez naše obce presúvajú nemecké vojská smerom na západ. Vojská Červenej armády sa blížia. Krátky boj o obce trvá 2. apríla do večerných hodín. V neskorých večerných hodinách oslobodili vojaci maršala Malinovského naše obce. Červenoarmejci však po krátkom oddychu ďalej postupovali na západ. V obci zavládol všeobecný pokoj a poriadok a občania sa zapojili do výstavby náhradného mosta cez Váh a do budovania poľného letiska v Bučanoch.“

[úprava] Zdroj

Oficiálna stránka obce - http://www.zlkovce.sk/

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Hlohovec (2+22)	31.12.2003
Bojničky \| Červeník \| Dolné Otrokovce \| Dolné Trhovište \| Dolné Zelenice \| Dvorníky \| Hlohovec \| Horné Otrokovce \| Horné Trhovište \| Horné Zelenice \| Jalšové \| Kľačany \| Koplotovce \| Leopoldov \| Madunice \| Merašice \| Pastuchov \| Ratkovce \| Sasinkovo \| Siladice \| Tekolďany \| Tepličky \| Trakovice \| Žlkovce