Váh

Z Wikipédie

Váh
Dĺžka toku 403 km Dĺžka toku na Slovensku 403 km Plocha povodia 10 640 km² Plocha povodia na Slovensku 10 640 km² Vznik sútok Čierneho Váhu a Bieleho Váhu pri Kráľovej Lehote Ústie do Dunaja pri Komárne Priemerný prietok 196 m³/s Minimálny prietok 22,3 m³/s Maximálny prietok 1 825 m³/s

Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n.m. a pri ústí v Komárne 106,5 m n.m.

[úprava] Vážska kaskáda

Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém priehrad (a vodných elektrární). Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární (v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie (TASR)). Najnovšie je Vodné dielo Žilina.

Prehľad vodných nádrží:

Čierny Váh

• Čierny Váh (horná a dolná)

Váh

• Liptovská Mara
• Bešeňová
• Krpeľany
• Vodné dielo Žilina
• Vodné dielo Hričov
• Nosice (Priehrada mládeže)
• Sĺňava
• Kráľová

[úprava] Vodáctvo a vodné športy

Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad sa využívajú aj na vodné športy, najmä Liptovská Mara, Nosice a Sĺňava.

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami. Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.