Negreira
Origem: Wikipédia, a enciclopédia livre.
Este artigo encontra-se parcialmente em língua estrangeira. Ajude e colabore com a tradução. |
Negreira Negreira |
|
---|---|
Dados | |
Comunidade Autónoma |
Galiza |
Província | Corunha |
Área | 115,3 km² |
População | 6.519 hab. (2005) |
Densidade | 56,54 hab/km² |
Coordenadas | 42° 54' N 08° 45' O |
Localização | |
Município da Espanha |
Negreira é um município da Espanha na província da Corunha, comunidade autónoma da Galiza, de área 115,72 km² com população de 6497 habitantes (2004) e densidade populacional de 56,14 hab/km².
Pertence á Comarca da Barcala.
População en 2004: 6.497 pessoas segundo o Padrão municipal de habitantes (6.529 en 2003).
Gentilicio : Negreirés
Linda ó leste co concelho de Ames, ó sur co de Brión, Noia e Outes, ó oeste linda con Outes e Maçaricos, ó norte con A Banha e Santa Comba.
Predefinição:Hab info
Índice |
[editar] Como chegar
Dende Santiago, pola comarcal C-543 ata Bertamiráns (Ames), desviarmos á dereita pola local LC-450. Esta estrada chega ó centro da vila de Negreira (e segue ata Muxía, na Costa da Morte).
[editar] Economia
Fundamentalmente baseada no sector primario: agricultura e ganaderia. No concelho cultívase principalmente: milho, pataca e cultivos forrajeiros. Uma importante superficie fértil reservase á herba campía para pasto do gando (maioritariamente vacuno). Na gandería explótanse principalmente o gando bovino e na parte do vacuno as frisonas leiteiras. A producção leiteira ten certa importancia. as cooperativas da bisbarra fundaron Feiraco que hoje é unha das maiores empresas leiteiras de capital galego.
Explotação de minas de Tungsteno durante a Guerra Civil e a Segunda Guerra Mundial, hoje esas minas están pechadas.
[editar] Historia
[editar] Prehistoria
Complejos megalíticos no monte Corzán. Dolmen e mámoas en Espinharedo: conxunto de 32 pedras cumas medidas de 32 metros de diámetro e 5 de altura. Estatuas de Logrosa: dúas estatuas prehistóricas testemunhas dun importante asentamento castrejo, cortadas á altura do ventre. Presentan claramente brazos e mans, posturas hieráticas. estas pezas encóntranse nun museo compostelán. Restos de castros en: Logrosa, Vilachán, Jalhas e Bronho. Todo o Val da Barcala tivo uma importante actividade pre-romana.
[editar] Idade Antiga
Asentamento de Nicraria Tamara. Explotação de minas de prata.
[editar] Idade Media
Concesión real do feudo de Negreira ó bispo compostelán Sisando (876). No 979 incursión normanda arrasa a vila. No 1113, superada a ameaza normanda e árabe, reconstrúese a vila.
[editar] Idade Moderna
Os Reis Católicos declaran á vila, Fuero Real, o que supón a súa independencia do mando episcopal. Esta concesión foi renovada por Carlos I no 1520.
[editar] Lugares de Negreira
Destaca o Pazo do Cotón, situado ó pé do Caminho Real, séculos XVII-XVIII, claustro, triple arcada na porta da capela. Balaustrada barroca, piso superior cuma galeria de grandes pilares. Para uma lista completa de todos os lugares do concelho de Negreira veja: Lugares de Negreira.
[editar] Demografia
Variação demográfica do município entre 1991 e 2004 | |||
---|---|---|---|
2004 | 2001 | 1996 | 1991 |
6497 | 6592 | 6707 | 6679 |