Uzbekistan
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: - |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
O‘zbekiston Respublikasi O‘zbekiston Jumhuriyati |
||||
| - Krátky | |||||
| Úradné jazyky | uzbečtina | ||||
| Hlavné mesto | Taškent | ||||
| Najväčšie mesto | Taškent | ||||
| Hlava štátu | Islam Karimov | ||||
| Predseda vlády | Šavkat Mirzyjajev | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Afganistan, Kirgizsko, Kazachstan, Tadžikistan, Turkménsko | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2006 |
44. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
136. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
145. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | republika s dvojkomorovým parlamentom | ||||
| Mena | som (100 tyin) | ||||
| Gramotnosť | 99,3 | ||||
| Časová zóna | |||||
| Štátna hymna | Uzbecká hymna | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | - | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | UZ | ||||
| Internetová doména | .uz | ||||
| Smerové telefónne číslo | 998 | ||||
Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii. Hlavné mesto je Taškent. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom and Turkménskom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, člen SNŠ.
[úprava] Prírodné podmienky
Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta Amudarje (45000 km2) a plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza v súčasnosti rýchlo vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťan-šanu (Turkestanský, Zeravšanský a iné), ktoré dosahujú výšky 2000-4000 m n. m. V horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť. (Taškent bol viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničený) Pre krajinu je charakteristické horúce a suché kontinentálne podnebie. Príhodné podnebie umožňuje pestovať subtropické plodiny. Najväčšími riekami sú Amudarja a Syrdarja. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov.
[úprava] História
Uzbekistan je oblasťou veľmi starého osídlenia a kolískou rozvoja zavlažovacieho poľnohospodárstva. Pôvodné obyvateľstvo tvorili roľníci a kočovníci. Na území Uzbekistanu v oblastiach vhodných na poľnohospodárstvo vznikli v 8. stor. pred n l. otrokárske štáty Sogdiana, Baktria a Chorezm. Na oblasť neskôr útočili iránske kmene. V 4. stor. pred n. l. krajinou prešli vojská Alexandra Macedónskeho. Od 2. stor. pred n. l. existovali na území krajiny najrôznejšie štátne celky, tie sa rozpadli po nájazdoch tureckých kmeňov v prvej polovici nášho letopočtu. Rozmach krajiny neskôr nastal v 9.-10. storočí za vlády Sámánovcov a za panovania Timura. V krajine postupne prevládlo obyvateľstvo Tureckej jazykovej skupiny, ktoré sa začalo nazývať Uzbekmi. Na tomto území sa sformoval Bucharský emirát (v povodí Zaravšanu), Kokandský (vo Ferganskej kotline) a Chivský chanát (na dolnom toku Amudarje). Tieto útvary boli v polovici 19. stor. pripojené k Rusku. Začalo sa rozvíjať poľnohospodárstvo. Po revolúcii bola v oblasti nastolená sovietska vláda, proti ktorej však ešte niekoľko rokov bojovali miestne odbojové skupiny. 17.10.1924 vznikla Uzbecká SSR, od roku 1925 zväzová republika ZSSR. V medzivojnovom období Sovietsky zväz uskutočnil reformu štátoprávneho usporiadania a revíziu hraníc štátnych celkov na území centrálnej Ázie, čiastočne podľa národnostného kľúča, čiastočne podľa interných sovietskych záujmov. V tej dobe získal Uzbeskistan hranice, tak ako ich poznáme dnes. V auguste 1991 krajina vyhlásila nezávislosť. Dnes, je proklamatívne demokratický Uzbekistan ovládaný režimom autoritatívneho prezidenta Islama Karimova. Islam Karimov bol posledným generálnym tajomníkom Komunistickej strany Uzbekistanu pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Po osamostatnení Uzbekistanu sa po výhre vo voľbách v decembri 1991 stal formálnou hlavou štátu. Roku 1995 si v referende nechal predĺžiť svoje volebné obdobie do roku 2000. Vo voľbách v januári 2000 získal 91,9% hlasov. Voľby prezidenta ako aj do parlamentu však boli z viacerých strán kritizované ako nedemokratické. Napriek tomu v krajine existujú štátom nepotláčané opozičné strany. Prezident Karimov uplatňuje voči svojím občanom ostrú represívnu politiku, ktorá je nominálne odôvodnená nutnou obranou pred islamským extrémizmom. V súčasnosti je pod zámienkou islamizmu potlačovaná akákoľvek opozícia proti prezidentovi. V oblasti známej tvrdými autoritárskymi režimami nie je však považovaný za najhoršiu. Jeho vzťahy s Ruskou federáciou sú veľmi nestále.
[úprava] Hospodárstvo
Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11% povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálne riadení ekonomiky, na ktoré výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba ako aj nezamestnanosť presahujú 20%.
| Krajiny v Strednej Ázii |
|---|
|
Čínska ľudová republika | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan | Turkménsko | Uzbekistan |
| SNŠ |  |
| Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan | |
