Rímskonemecká ríša

Z Wikipédie

Kurfirsti rímskonemeckej ríše z knihy Bildatlas der Deutschen Geschichte (Obrazový atlas nemeckých dejín) od Dr. Paula Knötela (1895)

Erby kniežat

Rímskonemecká ríša alebo rímsko-nemecká ríša (v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša , hovorovo nemecká ríša) je (moderný) názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, častiach Poľska a v istom období aj Švajčiarska, Nizozemska a severného Talianska. Išlo o vedomé symbolické nadviazanie na rímsku ríšu ako aj ríšu Karla Veľkého.

Jeho skutočný názov znel:

Rímska ríša (962 – cca. 1250) – tento názov je spočiatku doložený len v tituloch niektorých cisárov (napríklad Romanorum imperator augustus u Otta II.), od 11. storočia je doložené používanie aj celého názvu; od 1157 je doložené aj označenie svätá ríša (po latinsky sacrum imperium)
Svätá rímska ríša (ca. 1250–1512/1519) – po latinsky Sacrum Romanum imperium
Svätá rímska ríša nemeckého národa (1512/1519 - 1806) – po latinsky Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae, po nemecky Heiliges Römisches Reich Deutscher Nation

Vládcovia mali titul cisár (Rímskej ríše/Svätej rímskej ríše a pod.).

Hoci sa pojem Romanum imperium (rímska ríša) používal už vo Franskej ríši v titule Karla Veľkého (od roku 800), ktorý formálne (ale len prechodne) „obnovil“ rímsku ríšu, rímskonemecká ríša fakticky vznikla až roku 962 korunováciou Otta I. za cisára. Aj tu si treba však uvedomiť, že sám Otto nemal v pláne zakladať nejakú „ríšu“ a bol iba kráľom Nemeckého kráľovstva (resp. Východofranskej ríše), ktorý bol pápežom „povýšený“ na cisára. Súdobé vedomé a systematické chápanie rímskonemeckej ríše ako zvláštneho politického celku sa objavuje vlastne až od 11. storočia.

Ríša pozostávala pôvodne územne z Nemeckého kráľovstva (Nemeckej ríše) (vrátane Čiech a Moravy, Rakúska a pod.)+ Talianskeho kráľovstva+ od roku 1032 Burgundska. Nemecké kráľovstvo, a o to viac rímskonemecká ríša, boli až do konca svojej existencie vlastne len voľným zväzkom štátov (ktorých najmä v Nemecku bolo neúrekom) a moc vládcov bola slabá a stále klesala. Za cisára Fridricha I. Barbarossu (doložené 1157) bol doplnený prívlastok „svätá“ v názve („svätá ríša“), od roku 1254 je doložený tvar „Svätá rímska ríša“ a okolo roku 1450 (doložené 1474) sa prvýkrát vyskytuje dodatok „nemeckého národa“, ktorý sa oficiálne používal zhruba od roku 1512/1519. Roku 1648 rímskonemecká ríša stratila Švajčiarsko, Nizozemsko, Alsasko a väčšinu Talianska, a stala sa už len formálnou konfederáciou (vtedy už až asi) 300 samostatných štátov. Ríša zanikla roku 1806 za napoleonských vojen po vzniku rýnskeho spolku.