Monastier Zoslania Svätého Ducha
Z Wikipédie
Monastier Zoslania Svätého Ducha pri obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce je jeden z najstarších a najvýznamnejších monastierov (monastyrov, kláštorov) Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Obsah |
[úprava] Úvod
Monastier bol založený v 14. storočí. Patrí medzi tie monastiery na našom území, ktoré priamo nadväzujú na cyrilometodskú tradíciu. Aj preto sa o Krásnom Brode často hovorí ako o „rusnáckom Devíne“.
[úprava] Krásnobrodská snaha o znovuzjednotenie s Rímom
Pre dejiny Gréckokatolíckej cirkvi nielen na Slovensku sú dôležité pokusy o znovuzjednotenie s Vatikánom, ktoré sa naštartovali práve v Krásnom Brode. Obyvateľstvo severovýchodného Slovenska si po stáročia zachovalo byzantskú (cyrilometodskú) liturgiu , ktorá bola inde v Uhorsku postupne nahradená liturgiou latinskou - rímskokatolíckou. Od polovice 15. storočia sa zaznamenávajú pokusy o zbližovanie gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho obradu cez viacero „únií“ (po Florentskom koncile, Brestská únia…). Takáto Únia mala byť podpísaná aj na sviatok Zoslania Ducha Svätého v roku 1614 v Krásnom Brode, avšak kvôli odporcom zo strany ortodoxného krídla, ktoré vyvolalo nepokoje, sa tento akt neuskutočnil. Podarilo sa to až 24. apríla 1646 v Užhorode. Ideový impulz je však nutné hľadať v Krásnom Brode.
[úprava] Založenie Monastiera
Podľa tradície sa v Krásnom Brode zázračne uzdravil istý žobrák – slepec, ktorý tadiaľto prechádzal v piatok pred sviatkom Zoslania Svätého Ducha. Pretrel si oči vodou zo studničky a vrátil sa mu zrak. Čoskoro na tomto mieste ľudia postavili kaplnku a umiestnili v nej ikonu Bohorodičky, ktorá sa v Krásnom Brode nachádza dodnes. Šľachtic Teodor Koriatovič dal koncom 14. storočia postaviť väčšiu drevenú cerkev (chrám) a monastier (kláštor), ktorému venoval dediny Čabiny, Sukov a Krásny Brod. V kláštore začali pôsobiť rehoľníci – baziliáni.
[úprava] Opätovné ničenie a výstavba Monastiera
[úprava] Prvé zničenie
V roku 1603 dal protestantský gróf Valentín Drugeth, nadžupan Zemplínskej stolice, krásnobrodský Monastier spáliť. Baziliáni si stihli zachrániť iba holé životy. Zhoreli vzácne písomnosti aj starodávne ikony. Podarilo sa (podľa tradície zázračne) zachrániť iba najdôležitejšiu ikonu Bohorodičky. Po istom čase však ten istý šľachtic nechal Monastier nanovo vystavať. Po Valentínovi Drugethovi je s Krásnym Brodom úzko spojené meno Juraja III. Drugetha, ktorý zavolal z Poľska przemyslského gréckokatolíckeho episkopa Atanáza Krupeckého(1610-1652). Snaha o znovuzjednotenie s Rímom s týmito dvoma mužmi získala na intenzite. Počas tohto obdobia bol postavený aj nový chrám.
[úprava] Druhé zničenie
Druhý krát bol Monastier zničený počas posledného stavovského povstania, ktoré viedol František II. Rákoczy v rokoch 1703 – 1711. V ruinách ostal dve desaťročia. Potom bol čiastočne obnovený, ale iba drevenými stavbami. Až v roku 1752 bola ukončená výstavba kamennej cerkvi (chrámu). Starosloviensky písaný nápis vytesaný v kameni v hlavnej lodi oznamuje: „V roku 7260 od stvorenia sveta (a) od narodenia Christovho 1752“.
[úprava] Dôležité udalosti 19. storočia
Dôležitým dátumom v histórii Krásneho Brodu je 11. jún 1806, kedy pápež Pius VII obdaril Monastier plnomocnými odpustkami, ktoré sa od tej doby udeľujú pri príležitosti „odpustu“ na Zoslanie Svätého Ducha podľa juliánskeho kalendára.
17. júna 1821 v nedeľu Všetkých Svätých bol na tomto mieste vysvätený prvý biskup Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove Gregor Tarkovič. Hlavným svätiteľom bol mukačevský episkop Alexej Povčij. Po vysviacke sa episkop Tarkovič vrátil do Prešova. Už z toho faktu je vidieť, aké dôležité miesto mal Monastier od samého počiatku v dejinách samostatnej Prešovskej eparchie.
[úprava] Tretie zničenie
Počas prvej svetovej vojny bola oblasť Haliče jednou z najpostihnutejších oblastí. To sa stalo osudné aj Monastieru. Vojna si vyžiadala najprv zvony, ktoré boli roztavené na delá. Začiatkom roku 1915 boli kláštor aj chrám zasiahnuté rakúskymi granátmi. Išlo o zrážku ruských a rakúskych jednotiek. Z rozvalín monastiera a cerkvi sa baziliánski mnísi stiahli do kláštora v Mária Pósci. Niektoré knihy z knižnice boli vyvezené do Maďarska, kde sú dodnes (napr. Trebnik Sireč Molitovnik. (Ľvov 1644) sa nachádza v Debrecínskej Univerzitnej knižnici). Ikonu Krásnobrodskej Bohorodičky baziliáni ukryli a neskôr umiestnili na južnej stene v cerkvi sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode.
[úprava] Osud ikony v dvadsiatom storočí
V roku 1950 ikonu Krásnobrodskej Bohorodičky ľudia opäť museli ukryť, aby sa nedostala do nepovolaných, tento krát pravoslávnych rúk, ktoré podporoval komunistický režim. Ten sa rozhodol Gréckokatolícku cirkev zlikvidovať. Po jej obnovení v roku 1968 umiestnili ikonu opäť v cerkvi sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode. V sedemdesiatych rokoch bola reštaurovaná akademickým maliarom Mikulášom Jordanom. Z ikonopiseckého hľadiska je na Slovensku raritou.
[úprava] Súčasnosť
Krásnobrodský monastier sa dodnes nachádza v rozvalinách. Po nežnej revolúcii sa do Krásneho Brodu opäť vrátili baziliáni, ktorí sa o toto miesto starajú. Kaplnka „Pokrova“ je v dobrom stave. Ikona Krásnobrodskej Bohorodičky sa však stále dočasne nachádza v cerkvi sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode. V roku 2002 baziliáni vysvätili nový monastier, postavený len niekoľko desiatok metrov od ruín toho starodávneho. V tomto čase sa buduje chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky, v ktorom bude uložená ikona Krásnobrodskej Bohorodičky.
