Juraj III. Drugeth
Z Wikipédie
Juraj III. Druget(h) (maď. III. Drugeth György) bol príslušník humenskej zemepánskej vetvy Drugetovcov.
Juraj III. Drugeth sa narodil roku 1583. Otec Juraj, užhorodský župan a zemepán Trebišova a matka Eufrozína, rodená Dóciová (Dóczy), boli protestantmi. Juraj III. sa takisto hlásil ku kalvinizmu.
Zaujímavosťou je, že Juraj Drugeth si v roku 1610 vzal za manželku Katarínu Nádašdyovú, mladšiu dcéru Alžbety Bátoriovej, smutne preslávenej Čachtickej bielej pani.
Domnievame sa, že Juraj III. konvertoval pod vplyvom neskoršieho ostrihomského arcibiskupa Petra Pazmáňa, s ktorým sa pravdepodobne stretol počas štúdií v jezuitskom kolégiu v Prahe (r.1605). Po návrate do Humenného sa stáva veľkým podporovateľom rekatolizácie. Iné informácie nám dokladajú, že podobne ako Valentín-Homonnay bol Juraj vystavený tlaku veľmožov, aby prestúpil na katolícku vieru. Kým Valentín odolával, Juraj v roku 1609 zmenil vierovyznanie.
Po vypuknutí povstania Štefana Bočkaja museli jezuiti opustiť Sedmohradsko. Zastavili sa v Humennom a Juraj ich srdečne prijal. Živo sa zaujímal a požiadal o misionárov-jezuitov. Tí vyhoveli jeho želaniu a vyslali na misiu Jána Sentdordiho a Michala Brešku. Najskôr ich umiestnil v humenskom zemepánskom kaštieli. Potom im daroval bývalý františkánsky kláštor i s kostolom a príjem z niekoľkých osád. Vo farskom kostole kázali po slovensky, v bývalom františkánskom kostole po maďarsky.
[úprava] Založenie kolégia v Humennom
Roku 1609 sa stal Juraj III. Drugeth zemplínskym županom. Začal uvažovať o možnostiach založenia jezuitského kolégia v Humennom. Roku 1612 napísal list generálnému predstavenému P. Claudiovi Aquavivovi do Ríma, v ktorom navrhol založiť v Humennom kolégium. Začali zdĺhavé rokovania. Dňa 9. júla 1613 napísal Juraj Drugeth list P. Dobokaimu
- „Faru i školu som Vám pekne opravil. I dôchodky som Vám zabezpečil, len aby Vás Boh čím skôr priviedol. Vy sami by ste sa mali tej veci oboma rukami chytiť.“
Ďalší Jezuiti prišli do Humenného 23. novembra 1613.
Juraj III. Drugeth ašpiroval na kniežací trón v Sedmohradsku. Humenského zemepána plne podporoval viedenský dvor. Sedmohradským kniežaťom sa však stal roku 1613 Gabriel Betlen za priamej pomoci Turkov.
Roku 1614 bolo v Humennom početné jezuitské spoločenstvo. Neuvádza sa však ani pod titulom rezidencie ani pod titulom kolégia, prtože sa ešte vždy čakalo schválenie z Ríma. Vyššiu triedu gramatiky viedol P. Juraj Mojzes, pôvodom Slovák z Turca. Je zrejmé, že v Humennom začala činnosť jezuitská škola. Roku 1615 došiel do Humenného súhlas z Ríma a Juraj III. Druget pristúpil k založeniu úplného jezuitského gymnázia.
[úprava] Stavovské povstania
V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa východné Slovensko dostalo do víru protihabsburgských stavovských povstaní. Uhorská a sedmohradská šľachta v nich sledovala rozširovanie svojich majetkov. Sedmohradské knieža Gabriel Bethlen využil povstanie českých stavov proti Habsburgovcom, obsadil Košice, vyhlásil sa za panovníka Uhorska a po spojení s českými stavmi postupoval na Viedeň.
Betlеnove pozície na východnom Slovensku chránil a rozširoval mladý Juraj Rákoci. Prívrženec panovníka Juraj Drugeth nečakal nečinne na stretnutie s ním. Naverboval silné jazdecké vojsko v Poľsku (asi 3000 kozákov) a 22. novembra 1619 došlo pri Humennom k meraniu síl medzi betlenovskými oddielmi a vojskami cisárovho spojenca. Keď sa Juraj Rákoci priblížil k Humennému, Juraj Drugeth začal so svojim vojskom takticky ustupovať do údolia. Rákoci túto lesť nepostrehol a vrhol sa za ním. V údolí ho v príhodnej chvíli od chrbta napadli jazdecké oddiely a takmer celé Rákociho vojsko zničili. Hovorí sa, že na bojisku pri Humennom vtedy ostalo vyše 1500 mŕtvych vojakov.
Keď sa o porážke svojich vojsk dozvedel G. Bethlen, musel sa z obliehania Viedne stiahnuť (čo bola pomerne veľká pomoc pre cisára Ferdinanda II., ktorý ju vtedy bránil) a okamžite vyslal proti Drugethovi generála Františka Rédeya. Juraj Drugeth si uvedomil, že teraz by už nezvíťazil, a preto odtiahol do Poľska. Tu zomrel 21. júna 1620. Príčinou smrti bolo otrávenie. Nedozvedel sa už ani o výsledkoch rokovania snemu, ktorý zvolal G. Bethlen a ktorý vyslovil trest zhabania celého drugethovského majetku.
Jezuitský rád nezabudol na svojho ochráncu. Telesné pozostatky Juraja Drugetha jezuiti neskôr previezli do dómu sv. Mikuláša v Trnave. Na jeho náhrobný kameň dali vytesať
- Najosvietenejší pán, pán gróf Juraj Drugeth z Humenného, župan Zemplínskej a aj Užskej stolice a zároveň rytier zlatého rúna a tajný radca jeho cisárského veličenstva a komorník. Zomrel v roku 1620, dňa 21., v mesiaci júni, vo svojom 37.veku.
Juraj Rákoci sa za porážku, ktorú utrpel pomstil o viacero rokov neskôr. Obsadil a zničil hrady Jasenov a Brekov.
