Medzilaborce
Z Wikipédie
| Medzilaborce | |
|---|---|
 |
|
| Erb | Mapa |
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Prešovský |
| Okres: | Medzilaborce |
| Región: | |
| Poloha: | 49° 16' 15" s. š. 21° 54' 14" v. d. |
| Nadmorská výška: | 326 m n.m. |
| Rozloha: | 47,482 km² |
| Počet obyvateľov: | 6 665 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 140 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1543[1]/1557[2] |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 520471 |
| EČV: | ML |
| PSČ: | 068 01 |
| Telefónna predvoľba: | 0 57 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa: | Mestský úrad Medzilaborce Mierová 326/4 068 01 Medzilaborce |
| E-mail: | medzilaborce@stonline.sk |
| Telefón: | 73 21 206 |
| Fax: | 73 21 068 |
| Politika | |
| Primátor: | Mirko Kaliňák (SDKÚ, KSS, SDĽ, RDH-VÝCHOD, HZDS) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Medzilaborce sú mesto na Slovensku ležiace v Prešovskom kraji.
Obsah |
[úprava] Polohopis Medzilaboriec
[úprava] Poloha a rozloha
Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m.n.m. a jeho rozloha je 32,92 km².
[úprava] Geologický vývoj a stavba regiónu
Geologická stavba je pomerne jednotvárna. Laborecká vrchovina, v ktorej sa nachádza celé územie, je typom flyšového pásma s prikrovovo- vrásovou stavbou. Na vnútornej juhozápadnej strane ju budujú prvky magurského flyšu račianskej jednotky, tvorené vrchnokriedovými až oligocennými ílovcami a pieskovcami. Vonkajšia pohraničná časť pohoria patrí k vonkajšiemu flyšu, k dukelským vrstvám. Pohraničný chrbát budujú vrchnokriedové až paleocénne inoceramové vrstvy. Reliéf Laboreckej vrchoviny sa vyznačuje silnou koreláciou s odolnosťou hornín.
Geologický podklad väčšiny územia tvoria paleogénne sedimenty flyšového pásma, iba v najsevernejšej pohraničnej časti zasahujú mezozoické horniny centrálneho bradlového a flyšového pásma.
V geologicky pomerne chudobnej oblasti územia sa nenachádzajú nerastné suroviny. Miestne malé zdroje štrkopieskov na nive Laborca a tehliarske hliny sa priemyselne nevyužívajú. Miestami je zaznamenaný nevýznamný výskyt ropy sprevádzaný i výskytom zemného plynu.
[úprava] Reliéf
Laboreckú vrchovinu na východe ohraničujú Bukovské vrchy, na juhu Beskydské predhorie a Ondavská vrchovina, ktorá tvorí juhozápadné a západné hranice. Povrch má intenzívne rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd pretiahnutých zo severozápadu na juhovýchod. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje od 500-700 m, povrch brázd kolíše medzi 200-500 m.n.m. Výnimku tvorí len východná časť pohraničného chrbta, ktorá vystupuje až nad 700-800 m.n.m. Tu leží najvyšší bod pohoria Vysoký Grúň vysoký 910 m. Najvyšší bod okresu meria 850 m.n.m., je na chrbte, ktorý hraničí s Poľskom v katastri obce Svetlice. Od severu smerom na juh sa územie znižuje a najnižšie, 180 m.n.m. je pri výtoku Laborca v katastri obce Brestov nad Laborcom.
Z hľadiska geomorfologického členenia Laborecká vrchovina patrí do oblasti Nízke Beskydy, subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty, provincie Východné Karpaty, subsystému Karpaty a systému Alpsko-himalájskeho.
[úprava] Vodstvo
- Pozemné vody
Laborecká vrchovina a teda i celé územie patrí k úmoriu Čierneho mora. Laboreckú vrchovinu odvodňuje Laborec a čiastočne Ondava. Laborec má významnejšie prítoky ľavostranné, než pravostranné. Ľavostranné prítoky sú Čertižnianka, Norisný potok, Habura, Sližov, Borovský potok, Vydranka, Olšava, Belianka. Pravostranné prítoky sú Rakytovec, Sukovský potok a Stredná.
Laborec je 135 km dlhý pravostranný prítok Latorice. Pramení v Nízkych Beskydách nad obcou Čertižné vo výške okolo 730 m.n.m., tečie južným smerom a pod obcou Oborín vo výške 94 m.n.m. ústi do Latorice. Väčšie prítoky z ľavej strany Udava a Cirocha, vytvárajú s hlavným tokom nad Humenným vejár. Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a 16 km nad ústim do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítok Uh. Plocha povodia je 4522 km. Sklon hornej časti toku až po Humenné, pohybujúci sa v rozmedzí 7-9% sa v dolnej časti toku podstatne znižuje až na 0,7%.
- Podzemné vody
Územie má malé zásoby podzemnej vody, čo vyplýva z vlastností paleogénu. Významnejšími zdrojmi vody sú podzemné vody blízkeho kvarteru. Sú viazané najmä na nivné sedimenty štrkov a pieskov. V priepustných flyšových vrstvách sa zachovali zásoby vody morského pôvodu, medzi ktorými prevládajú naftové soľanky. Soľanky sú minerálne vody silne mineralizované s obsahom rozpustných pevných látok viac ako 10 g/l. Prirodzené pramene tejto vody sú veľmi zriedkavé a sú vždy studené. Teplé soľanky sú známe len z hlbinných vrtov. Naftové soľanky boli objavené pri vŕtaní v okolí Medzilaboriec. V katastri obce Výrava a Radvaň nad Laborcom sa nachádzajú nevýznamné sírovodíkové pramene (ľudovo volané vajcovky), ktoré využíva miestne obyvateľstvo.
[úprava] História Medzilaboriec
Stredoveká osada bola založená pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia, kedy zásluhou humenských Drugetovcov sa uskutočnila druhá fáza valašskej kolonizácie. Obyvateľstvo, ktoré stálo pri jej zrode, pozostávalo prevažne z rusínskeho, ale aj poľského a v menšej miere i valašského obyvateľstva, ktoré sa síce venovalo aj pastierstvu, ale v tejto fáze kolonizácie malo už prevahu obyvateľstvo roľnícke. Najstaršia zmienka v listinných dokumentoch je až z roku 1543 ( Kis Laborcz ). Vo vlastníctve Drugetovcov sa nachádzali do roku 1684, keď sa stali majetkom grófskej rodiny Csákiovcov a od prvej polovice 19. storočia patrili rodine Andrásiovcov.
Medzilaborce patria spolu so Svidníkom k tým obciam založeným vo valašskom práve, ktoré charakter mestečiek nadobudli postupným vývojom a nie získaním výsad. Predpokladom pre takúto postupnú transformáciu z poddanskej obce na mestečko bola okrem iného i poloha na starej obchodnej ceste z Potisia do Haliče, ktorá sa v strede Medzilaboriec rozvetvovala dvoma smermi – cez Čertižné a cez Vydraň.
V roku 1557 pozostávali Medzilaborce z 10 usadlostí a v roku 1715 už mali 18 obývaných, 39 opustených usadlostí a dva mlyny. Do roku 1787 sa Medzilaborce rozrástli na 106 domov a 719 obyvateľov.
Neudržateľné sociálne a hospodárske pomery tu žijúceho rusínskeho obyvateľstva spôsobili, že od 16. storočia sa mená medzilaborských poddaných objavujú v zoznamoch zbojníckych družín, pôsobiacich na obidvoch stranách uhorsko – poľskej hranice ( na panstve humenskom a sanockom ). Ďalšou formou odporu voči zosilnenému útlaku zemepána boli časté úteky poddaných z pôdy. Po skončení stavovských povstaní Františka II. Rákociho nachádzame v Medzilaborciach roku 1720 až 39 opustených usadlostí. Obyvatelia najčastejšie utekali do južných stolíc Uhorska, ale i do Poľska. Opustené usadlosti si od panstva prenajímali židovskí nájomníci.
Za takýchto pomerov bolo zrušenie poddanstva nesporne veľkým revolučným činom. Od poddanských povinností boli oslobodení aspoň urbariálni poddaní. Politicky sa priebeh revolúcie v rokoch 1848 – 1849 dotkol i Medzilaboriec, a to v máji 1849, keď sa na území chotárov Medzilaboriec, Borova, a Habury stretli vojská ruského cára s uhorskými honvédmi.
K staršej nekodifikovanej tradícii trhov v Medzilaborciach pribudlo od roku 1859 povolenie na konanie krajinských jarmokov, ktorým sa urýchlil mestotvorný proces. K výraznejšiemu napredovaniu Medzilaboriec prispelo i odovzdanie železničnej trate Humenné – Medzilaborce do užívani dňa 12. júna 1873. Posledným činom dotvárajúcim mestský charakter Medzilaboriec bolo zriadenie slúžnovského úradu koncom 19. storočia. Tieto pozitívne kroky vo vzťahu k mestečku a jeho obyvateľstvu sa čiastočne odrazili i v jeho demografickom rozvoji. Ak v roku 1851 mali Medzilaborce 724 obyvateľov, do roku 1910 ich počet vzrástol na dvojnásobok (1561). V roku 1880 tu bolo 143 domov, v roku 1910 už 226.
Relatívne priaznivý rozvoj začiatkom 20. storočia prerušili vojnové udalosti v zimných mesiacoch 1914 – 1915. Začiatkom februára 1915 bolo mestečko dobité ruskými vojskami, ktoré sa tu zdržali až do začiatku mája 1915. Ostalo po nich zničené mesto a tisíce mŕtvych vojakov na obidvoch stranách. Vojenské cintoríny sú dodnes svedectvom tejto hrôzy. Rany celkom nestačili zahojiť ani dve desaťročia ČSR a už druhá svetová vojna priniesla ešte väčšie škody.
Mestečko sa až do roku 1960 udržalo ako sídlo okresu.
[úprava] Obyvateľstvo
V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 3 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia. Z historického hľadiska bolo mesto zložené väčšinou zo židov a rusínov. Národnostné zloženie (2001): národnosť Slovenská 56,4%, Rusínska 34,2%, Ukrajinská 6,1%, Rómska 1,1%, Česká 0,7. Vierovyznanie: Gréckokatolícke 41,5%, Pravoslávne 40,1%, Rímskokatolícke 10,2%, Evanjelické 0,3%, Bez vyznania 4,9%, Nezistené 1,6%.
[úprava] Zaujímavosti a pamiatky
[úprava] Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
V meste sa nachádza unikátne Múzeum moderného umenia Andyho Warhola
[úprava] Kostoly
V meste sa nachádzajú tri kostoly a to: gréckokokatolícky sv. Bazila Veľkého z roku 1878, pravoslávny sv. Ducha a rímskokatolícky Panny Márie.
[úprava] Externé odkazy
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Medzilaborce (1+22) | 31.12.2003 |
|
Brestov nad Laborcom | Čabalovce | Čabiny | Čertižné | Habura | Kalinov | Krásny Brod | Medzilaborce | Ňagov | Oľka | Oľšinkov | Palota | Radvaň nad Laborcom | Repejov | Rokytovce | Roškovce | Sukov | Svetlice | Valentovce | Volica | Výrava | Zbojné | Zbudská Belá |
|
