Mahábhárata
Z Wikipédie
Mahábhárata je staroindický epos. Je to najdlhšia báseň na svete, zložená je z 18 kníh a 200 000 16-slabičných veršov.
Epos sa pripisuje (mýtickému) Vjásovi. Dnešná podoba s mnohými vsuvkami (napr. Nala a Bhagavadgíta (Spev vznešeného)) bola vytvorená v prvých storočiach nášho letopočtu.
Jeho názov vznikol z dvoch slov „mahá“ (veľký) a „bhárat“ (dnes pomenovanie Indie odvodené od starobylého kráľa Bharatu). Názov sa prekladá ako „veľké rozprávane o Bharátovcoch“ či „veľké rozprávanie o boji Bharátovcov“
Príbeh sa týka súboja medzi Kuruovcami a Pánduovcami, potomkami kráľa Bháratu, o vládu nad celým védskym svetom. Báseň obsahuje početné filozofické a mytologické názory starých Indov.
