Karl Heinrich Marx

Z Wikipédie

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií nájdete v článku Ako upravovať stránku.

Karl Heinrich Marx
nemecký filozof, ideológ robotníckeho hnutia
Narodenie	5. máj, 1818 Trier, Nemecko
Úmrtie	14. marec, 1883 Londýn, Anglicko
Pozri aj Biografický portál

Karl Heinrich Marx (* 5. máj 1818, Trevír – † 14. marec 1883, Londýn) bol nemecký filozof, novinár, ideológ robotníckeho hnutia. Spoločne s Friedrichom Engelsom rozpracoval koncepciu materialistického poňatia dejín, teda dejín založených na ekonomických pravidlách. Vo svojich teóriach sa snažil dokázať, že v spoločnosti je prítomný verejný konflikt, ktorý sa dá odstrániť iba nastolením komunistickej spoločnosti, predovšetkým na základe zrušenia súkromného vlastníctva a spoločenských tried. Jeho vplyv bol obrovský ako na vedeckom tak i na politickom poli a jeho myšlienky sa stali inšpiráciou pre celú radu smerov v ľavej časti politického spektra.

Obsah 1 Životopis 1.1 Detstvo 1.2 Vzdelanie 2 Príklon ku komunizmu 3 Londýnsky exil 3.1 Manželstvo 4 Marxova filozofia dejín 5 Základňa a nadstavba 6 Kritika 7 Kapitál 8 Vplyv Marxovych myšlienok 9 Externé odkazy

[úprava] Životopis

[úprava] Detstvo

Karl Marx sa narodil v pokrokovej židovskej rodine v pruskom meste Trevír (nem. Trier). Jeho otec Heinrich (Herschel Mordechaj) Marx pochádzal z rabínskej rodiny (pôv. Marx Levi). Bol právnikom a jeho brat Samuel bol ako veľa jeho predkov rabínom v meste Trevír. V roku 1824 Heinrich Marx konvertoval na protestantizmus, aby si uchránil svoju pozíciu právnika, ktorú dostal za Napoleónovej vlády. Marxovci boli veľmi liberálna rodina a počas jeho detstva ich navštevovali mnohí intelektuáli a umelci.

[úprava] Vzdelanie

Marx dostával dobré známky na gymnáziu, pruskej strednej škole. Jeho záverečná práca, ktorá predpovedala aj jeho neskôrší záujem o spoločenskú analýzu náboženstva, sa volala Náboženstvo: Lepidlo ktoré spája spoločnosť dohromady a bol za ňu odmenený cenou.

V roku 1835 sa Marx na otcovo naliehanie zapísal na Bonnskú univerzitu na štúdium práva. Stal sa členom Trier Tavern Club a istý čas bol aj jeho prezidentom. Jeho známky tým veľmi utrpeli, keďže trávil mnoho času spievaním v pivárňach. (David McLellen Karl Marx: His Life and Thought) Nasledujúci rok ho otec preložil na oveľa dôstojnejšiu a viac akademicky orientovanú Univerzitu Friedricha Wilhelma v Berlíne (dnes známu ako Humboldtova univerzita). Tam sa dostal do kruhov tzv. mladých hegeliánov, ktorí na neho mali výrazný vplyv. Promoval v roku 1841 na Jenskej univerzite. Témou jeho dizertačnej práce boli Rozdiely v demokritovských a epikurejských filozofiách prírody.

[úprava] Príklon ku komunizmu

[úprava] Londýnsky exil

[úprava] Manželstvo

V roku 1843 sa Marx oženil s Jenny von Westphalen, s ktorou bol zasnúbený od roku 1836. Jenny pochádzala z aristokratickej rodiny. Jej strýko Lion Philips bol otcom bratov Geralda a Antona, ktorí v roku 1891 založili slávnu spoločnosť Philips. Marx mal mnoho detí, niektoré z nich zomreli mladé. Ich dcéra Eleanor Marxová (*1855 – † 1898), narodená v Londýne, bola tiež socialistka a pomáhala opravovať otcovu prácu. Jenny Marxová zomrela v decembri 1881.

Počas Marxovho života v Londýne jeho rodina veľmi schudobnela. Marx zomrel v Londýne v roku 1883 a je pochovaný na Highgateskom cintoríne.

[úprava] Marxova filozofia dejín

Filozofia dejín tvorí základný rámec teórie Karla Marxa. Často je označovaná ako deterministická. Základný pilier tejto filozofie je Hegelova dialektika. Spočíva v pozorovaní vývoja ideí, ako stáleho konfliktu a antitetií, tie ústia v syntézu, ktorá konflikt posúva o krok ďalej. Touto myšlienkovou koncepciou Marx vnáša do dejín princíp večného konfliktu. Základnou vlastnosťou rádu je konflikt rôznych tried. V okamihu, kedy sa vyhrotí až do krajnosti, dôjde k revolučnému pretvoreniu celej spoločnosti. Konflikt ostáva, akurát dostáva inú podobu. Tak bol v stredoveku konflikt medzi buržoáziou a šľachtou, nahradený moderným konfliktom proletariátu a buržoázie. Podľa Marxa je jediným a nevyhnutelným rozuzleným tohto večného konfliktu nastolenie komunistickej spoločnosti. Jej hlavným pilierom je zrušenie súkromného vlastníctva, ktoré je práve príčinou nekonečného konfliktu. Akékoľvek reformy, ktoré súkromné vlastíctvo zachovávajú, Marx väčšinou odmieta ako reakčné.

Obecnejší rámec filozofie dejín predstavujú tri obdobia:

• obdobie prvotno-pospolnej spoločnosti
• obdobie triednej spoločnosti
• nová rovnováha nájdená v beztriednej, komunistickej spoločnosti

[úprava] Základňa a nadstavba

Jednou z najdôležitejších koncepcií Marxovej vedeckej dráhy sú pojmy základne a nadstavby. V zásade sa jedná o tvrdenie, že nadstavba, ktorú predstavuje duchovná kultúra, inštitúcie (umenie, náboženstvo, štátnosť, myslenie), je úplne určovaná ekonomickými faktormi. Táto koncepcia je nazývaná materialistcký determinizmus. Je samotným jadrom Marxovho uvažovania. Na rozdiel od Comta, ktorý videl dejiny ako vývoj myslenia, od ktorého sa potom odvádza všetkého ostatné, Marx bol materialista, pretože celý dejinný pohyb odvodzoval z ekonomických zmien. Jedná sa o predstavu, že vo vývoji myslenia, vedy, umenia, filozofie a politiky sa dá odhaliť iba zrkadlo ekonomického vývoja. Je treba rozlíšiť dve fázy Marxovej kariéry ohľadne tohoto problému. Ranné Marxové práce zastávajú prísne stanovisko jednosmerného vplivu základny a nadstavby.

Jednou z najznámejších reakcií na túto teoretickú koncepciu je Weberova práca Protestantská etika a Duch kapitalizmu. O tom či Weber túto prácu myslel ako priamu reakciu na Marxa je možné viesť spory, itak je jasné, že prácu logiky Marxovej interpretácie vlastne obracia, keď vysvetľuje vznik kapitalizmu na základe špecifických vlastnostiach protestantskej viery.

[úprava] Kritika

V súčasnej dobe je viacmenej jasné, že mnohé z Marxových teoríí sa ukázali ako mylné. Samotná teória obsahuje rozpor. Marx nabáda k aktívnej kolektívnej akcie všetkých robotníkov, organizovanému odporu, revolúcii a nastoleniu komunistickej spoločnosti. Zároveň, ale považuje vznik beztriednej spoločnosti za úplne nevyhnutné. Nie je teda jasné, prečo je potrebná organizovaná akcia.

Odbory urobili mnoho práce ohľadne situácie zamestnancou a nevyhnuteľný príchod revolúcie, predpovedaný Marxom, nenastal. Pokusy o zavedenie komunizmu do praxe skončili katastrofálne v európskych dejinách. Historický boj medzi trhovou ekonomikou a komunizmom skončil kvôli mnohým nesporným nevýhod volného trhu úplne jasne. Aj tak sa nedá Marx odmietať. Fakt, že niektoré jeho myšlienky boli mylné a viedli k veľkým tragédiam nič sa nemení na tom, že iné časti diela sú stále veľmi inšpiratívne.

[úprava] Kapitál

Marxovou celoživotnou prácou bolo dielo Das Kapital.

[úprava] Vplyv Marxovych myšlienok

Na Marxove myšlienky nadväzovalo množstvo mysliteľov. Vzhľadom k jeho vplyvu i tí, ktorí s ním úplne nesúhlasili sa s ním vyrovnávajú kriticky. Medzi najväčších Marxových kritikov patria Max Weber, Raymond Aron, Karl Raimund Popper a liberálni myslitelia.

Marxovo myslenie našlo nové uplatnenie napríklad v teóriach mysliteľov takzvanej frankfurtskej školy (Erich Fromm, Jürgen Habermas, Karl Grünberg, Theodor Adorno, Max Horkheimer, Herbert Marcuse).

Marxovo učenie je zdrojom, z ktorého obsahovo (Marxovo učenie o spoločnosti) či metodicky (Marxova dialektika) čerpalo a čerpá mnoho rozličných smerov 19. a 20. storočia: marxizmus, austromarxizmus, menševizmus, neomarxizmus, marxizmus-leninizmus, maoizmus, stalinizmus, leninizmus, trockizmus, anarchizmus, teológia revolúcie, eurokomunistické učenie, existencializmus, sociológia vedenia, filozofia človeka, filozofia vedy, frankfurtská škola, poznaňská škola, bratislavská škola, synkriticizmus.

[úprava] Externé odkazy

• Marxizmus
• Manifest Komunistickej strany