Etruskovia
Z Wikipédie
Etruskovia bol staroveký národ, žil na Apeninskom polostrove, najmä na území dnešného Toskánska. Ich moc dosiahla vrchol od konca 7. storočí pred Kr. do polovice 6. storočia pred Kr., kedy sa zmocnili Ríma a iných území.
[úprava] Pôvod
Etruskovia nepatrili medzi indoeurópske národy a ich pôvod je až dodnes neznámy. Pravdepodobne prišli z Malej Ázie, lebo u nich bola žena rovnoprávna s mužom, podobne ako u Chetitov, ktorí sa dostali na Apeninský polostrov. Vo všeobecnosti prevládajú tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich východnom, Lýdskom pôvode, ako to spomína aj Hérodotos. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj ostrovom Lémnos, dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik Dionýsios z Halikarnassu, ráta s domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória ráta s ich príchodom zo sevru, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom pre niektorýh bádateľov je veľmi podobné meno, ktorým sa označovali samotný Etruskovia, a to Rasenna.
[úprava] Vývoj
Z Malej Ázie prišli najneskôr v 8. storočí pred Kr. Od konca 7. storočí pred Kr. sa zmocnili Ríma, Kampánie, Mantovy a Spiny. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch 616–510 pred Kr.) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.
Roku 540 porazili spolu s Kartágincami Grékov (Bitka pri Alalii). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky).
V 5. storočí pred Kr. ustupovali ze severu prichádzajúcim Keltom. V 4. storočí pred Kr. sa ich mestá stali vazalmi Ríma a Etruskovia sa romanizovali.
[úprava] Spôsob života
Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí čiernovlasí s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, etruština, dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorý však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u Chetitov. Bohom obetovali zvieratá – krvavé obete. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru a zobrazovali na nich podobu mŕtvych. Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe akvaduktov.
