Kelti

Z Wikipédie

Rozšírenie Keltov v Európe: modrou farbou 1500–1000 pred Kr., ružovou 400 pred Kr.

Kelti alebo (najmä pre oblasť Galie) Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré od pol. 2. tis. pred Kr. začali pôsobiť v južných častiach strednej Európy a západnej Európy (od Čiech až po Francúzsko).

Hovorili keltskými jazykmi. Z jazykového hľadiska majú rad spoločných znakov s Italikmi na juhu a Germánmi na severe. Kelti boli nositeľmi laténskej kultúry.

Etnogenéza keltských kmeňov bola ukončená na prelome 2. tis. pred Kr. a 1. tis. pred Kr. V 7. stor. pred Kr. - 5. stor. pred Kr. sa osídlenie Keltov rozkladalo od Francúzska až po Karpaty, a to vrátane Britských ostrovov, Španielska,severného Talianska a časti Balkánu. Z 5. stor. pred Kr. pochádzajú prvé písomné pamiatky ako dôsledok úzkych kontaktov s Grékmi, Etruskami a Rimanmi. Roku 278 pred Kr. sa Kelti usadili v Malej Ázii. V 1. stor. pred Kr. boli keltské kmene pod rímskou nadvládou, ich uzemie na sever od Dunaja obsadili Germáni. Na území Slovenska žil keltský kmeň Kotínov a Osov, na západnom Slovensku (a v Česku) žíli Bojovia. Na území Nemecka žili Kvádi.

Na Slovensku sa usadili pri riekach Dunaj, Ipeľ, Hron a Žitava. Bolo to však len prechodné obdobie a nakoniec sa usadili na severe Francúzska.

Rast keltskej civilizácie bol pomerne rýchly na celom území a bol umožnený rozvinutým obchodom so železom, soľou a poľnohospodárskymi výrobkami, ako aj spoločenskou organizáciou: Kelti rozlišovali vládnucu vrstvu, kňazskú vrstvu (druidov), slobodných remeselníkov a roľníkov, vojsko. Kelti mali ako prvý v Európe dvojkolesové vozy určené na boje, a takisto boli jediným kmeňom, ktorý už v tom období používal brnenie. Keltské sídliská sú pomerne rozľahle, žili tam najmä roľníci, zatiaľ čo vládnuca vrstva dávala prednosť životu v opevnených osadách vybudovaných na neprístupných miestach. Keltské domy mali okrúhly i odsĺžnikový tvar, bývali mierne zapustené do zeme. V zásade išlo o zrubové stavby. Keltské kmene stavali na svojom území aj sídliská mestského typu - oppidá. Najznámejším oppidom na Slovensku bola Bratislava. Kelti v Bratislave aj razili mince - Biateky.

Keltské obyvateľstvo, ako o tom svedčia niektoré nálezy, najmä mincí, obsadilo najdôležitejšie prechody pri riekach, pravdepodobne v snahe udržať niektoré severnejšie oblasti Slovenska. V tomto období sa vyskytujú už aj sídliská s príbytkovými jamami (Gajary, Topoľčany, Prenčov a iné). Nálezy barbarských mincí v Bratislave svedčia o tom, že toto miesto bolo dôležitým obchodným strediskom práve tak, ako ním bol i Devín. Pohrebísk sa našlo málo, pravdepodobne sa pochovávalo na cintorínoch, vzniklých v staršom období. Keramické pamiatky sú bohatšie, a dokonca sú už aj maľované. Keltské obyvateľstvo už používalo sklo (na náramnice a perly). Kelti boli národom trvalejšie usadeným, ktorý sa venoval roľníctvu a remeslám, poznal kosák, kosu, radlice, kliešte, pílku a nôž. Svoje príbytky zamykali železnými kľúčmi, obilie mleli kamennými žarnovmi. O ich vyspelej kultúre svedčí aj výskyt peňazí, razených zo zlata a striebra. Mince, u nás väčšinou strieborné, napodobňovali mince macedónskych kráľov Alexandra Veľkého a Filipa Macedónskeho.

Mince týchto typov rozlišujeme na niekoľko typov:

zemplínsky typ;
hornopotiský typ;
pezinský typ;
veľkobysterecký typ;
nitriansky typ.

Mince s nápisom Biatec sa vyskytovali najmä pri prechodoch cez Dunaj. Mince kmeňa Eravistov sa našli v Trstenej.

Tento etnologický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Tento dejepisný článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. výhonok). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

[úprava] Zdroj

Dr. František Bokes, Dejiny Slovákov a Slovenska od najstarších čias až po prítomnosť (4. zväzok), SAV, Bratislava, Tlač: KÚS Turčiansky Sv. Martin, 1946, str. 20 - 21.