Železnica
Z Wikipédie
Železnica je druh pozemnej dopravy tovaru a osôb po umelej dopravnej ceste (železničná trať; spravidla koľaj alebo koľajnice) patrične vybavenej technickým zariadením, a to v miestnej aj diaľkovej preprave. „Železnica“ označuje aj železničnú trať alebo súbor činností a zariadení spojených so železničnou dopravou.
Vývoj železnice v 19. a dlho aj v 20. storočí bol ukazavateľ priemyselného rozvoja. Vozidlá železnice premávajú spravidla na železných kolesách po železných koľajniciach. Okolesenie na kolesách zabezpečuje, že vozidlá zostávajú na koľajniciach. Pohon vozidiel je daný rôznymi strojnými náhonmi vo vozidlách (motorový vozeň) alebo špeciálnymi hnacími vozidlami (rušeň) - v začiatkoch železnice sa používali najmä kone.
Obsah |
[úprava] Vynález a meno
Začiatok železnice sa udáva rokom 1804, vtedy dal Richard Trevithick do prevádzky prvú parnú lokomotívu. Železnica vznikla spojením kolesovo-koľajnicovej techniky a strojového pohonu. Váha strojového pohonu a požiadavka hladkej trate si žiadali zaviesť železné koľaje namiesto dovtedy používaného dreva a kameňa pre kolesá a koľaje.
Z toho je odvodený názov. Zdôraznenie železa v názve je rozšírené v kontinentálnej Európe a v Latinskej Amerike, kým v Anglicku, v Holandsku a na severoamerickom kontinente prevláda označenie poďla koľajovej charakteristiky (Railway, Spoorweg, Railroad).
[úprava] Míľniky železnice na Slovensku
- 27. september 1840 - konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom 15,5 km, prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku
- 1. november 1846 - predĺženie konskej železnice do Serede (63,5 km; výstavba 1839-1846; 1872 trať zatvorená, od roku 1873 premávka do Trnavy v podobe parnej železnice)
- 20. august 1848 - prvý parný vlak z Viedne do Bratislavy (výstavba 1846-1848), prvý vlak na Slovensku
- 16. december 1850 - otvorenie parnej železnice Viedeň-Bratislava-Pešť (na Slovensku úsek Bratislava-Štúrovo)
- 1872 - otvorenie Košicko-bohumínskej železnice (368 km, výstavba 1869-72)
- 5. september 1874 - otvorenie železničnej trate Jesenské-Tisovec
- 1889 - otvorenie železničnej trate Poprad-Kežmarok
- 30. november 1896 - otvorenie železničnej trate Tisovec-Pohronská Polhora
- 5. november 1955- otvorenie Trate družby Žilina-Košice-Čierna nad Tisou, ktorá vznikla zdvojkoľajnením (1946-1955) a (do roku 1962) elektrifikáciou Košicko-bohumínskej železnice
- 1980: koniec parnej trakcie na Slovensku
[úprava] Vozidlá
Železničný vlak je jeden alebo viacero za sebou napojených vozidiel.
Vlak s viacerými napojenými vozidlami je väčśinou ťahaný alebo tlačený rušňom. Motorový vozeň alebo motorový vlak má vlastný pohon, ktorý sa nachádza na začiatku alebo konci vlaku, alebo je umiestnený po celom vlaku.
Pozri tiež:
- rušeň
- hnacie vozidlo
- hnané vozidlo (vozeň)
[úprava] Železničná dráha
Pri bežnom koľajisku (železničný zvršok) sú koľaje upevnené v krátkom odstupe na krížovo uložené prahy. Upevňuje sa rôzne (napr. klinom alebo sponou). Úlohou upevnenia je zabezpečenie rozchodu a zabránenie plávania koľají po dĺžke.
Prahy sú z impregnovaného dreva a na hlavných tratiach z predpätého betónu. V menšom rozsahu sa používa aj oceľ.
Koľajová mriežka sa dáva do koľajového podkladu (zväčša štrk), ktoré zachytáva statické a mechanické zaťaženie a odvádza ho do hĺbky.
[úprava] Pohon
Na začiatku bol pohon ťažnými zvieratmi (konská železnica), neskôr parnými strojmi, od roku 1879 elektrický pohon, od roku 1900 aj pohon Ottovými motormi - príp. dieselovými motormi a v modernej dobe aj turbínami.
Na hlavných tratiach a v husto obývaných oblastiach sa používa elektrický pohon, inde skôr dieselový pohon.
[úprava] Bezpečnostné zariadenia
Hnacie vozidlá a železničné zariadenia majú bezpečnostné systémy, ktoré majú zabezpečiť bezpečnú prevádzku. K tomu patria najmä brzdné systémy a (?)systémy zabezpečenia vlakov. Súčasti systémov zabezpečenia vlakov sú najmä železničné signály, (?)bezpečnostné riadiace napojenia, (?)bodové ovplyvnenie vlakov a (?)čiarové ovplyvnenie vlakov. Tieto systémy ešte nie sú medzinárodne štandardizované. Preto sa musí často meniť lokomotíva na hraniciach. Nový systém ETCS má byť európsky štandard.
[úprava] Dĺžka železníc podľa krajiny
Prvých 15, Slovensko a susedné krajiny
Poradie. Krajina Dĺžka železníc (km) (dátum informácie)
- USA 194,731 (2002)
- Rusko 87,157 (2002)
- Čína 73,000 (2003)
- Kanada 64,994 (2002)
- India 63,518 (2002)
- Nemecko 45,514 (2002)
- Austrália 41,588 (2002)
- Argentína 34,463 (2002)
- Francúzsko 32,682 (2002)
- Brazília 31,543 (2002)
- Poľsko 23,420 (2002)
- Japonsko 23,168 (2002)
- Ukrajina 22,473 (2002)
- Južná Afrika 22,298 (2002)
- Mexiko 19,510 (2002)
- ....
- 22. Česko 9,462 (2002)
...
- 25. Maďarsko 7,875 (2002)
...
- 29. Rakúsko 6,024 (2002)
...
- 46. Slovensko 3,668 (2002)
[úprava] Stanice a organizácia dopravy
- Preraďovanie
- Viackoľajová trať
- Stanica
- Hraničná stanica
- Cestovný poriadok
- Rýchlostná doprava
- Železničný trajler
[úprava] Koľaje
- Výhybka
- Rozchod koľají
- Úzkokoľajová železnica
- Železnica s normálnym rozchodom
- Širokorozchodná železnica
[úprava] Zoznam tratí
- Zoznam mimoriadných železničných tratí a stavieb
- Zoznam železničných tratí na Slovensku
[úprava] Hračky
- Železničné hry
- Modelová železnica
