Štyri vznešené pravdy
Z Wikipédie
Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Štyri vznešené pravdy (skt. čatvári árjasatjáni, pálí čattári arijasáččani) sú základným učením budhizmu, jadrom učenia historického Budhu. Sú predmetom jeho prvej prednášky Roztočenie kolesa dharmy (učenia) (Dharmačakrapravartana). Sú obsiahnuté v Mahásatipatthána Sutte.
Obsah |
[úprava] Štyri vznešené pravdy
- Celý život je utrpenie (skt. dukkha - utrpenie).
- Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. samudaja - pôvod, príčina).
- Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. niródha - zánik, zrušenie)
- Túžbu po živote možno odstrániť na osemdielnej ceste (skt. marga - cesta, chodník)
[úprava] Vznešená pravda o utrpení
Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého:
- zrodenia
- staroby
- smrti
- zármutku
- náreku
- bolesti
- žiaľu
- zúfalstva
- nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať.
[úprava] Vznešená pravda o vznikaní utrpenia
Príčinou utrpenia je žiadostivosť (tanha), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania (samsára).
[úprava] Vznešená pravda o zániku utrpenia
Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej (nirvána).
[úprava] Vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia
Je to táto vznešená osemdielna cesta, totiž správne:
- chápanie,
- myslenie,
- reč,
- konanie,
- živobytie,
- snaženie,
- uvedomenie,
- sústredenie.
- A čo je správne chápanie?
- Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie.
- A čo je správne myslenie?
- Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie.
- A čo je správna reč?
- Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správne reč.
- A čo je správne konanie?
- Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie.
- A čo je správne živobytie?
- Keď ušľachtilý žiak, ktorý se vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie.
- A čo je správne snaženie?
-
- Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
- Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
- Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodárne stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
- Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodárne stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie. To je správne snaženie.
- A čo je správne uvedomenie?
-
- Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo;
- na pocity, uvedomuje si práve a len pocity;
- na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ;
- na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie.
- A čo je správne sústredenie?
-
- Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne prvý vhľad, ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou.
- Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímánia, keď bol dosiahntý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak druhý vhľad, ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou.
- Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o kterom Vznešený vraví „Štastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne tretieho vhľadu.
- Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak štvrtého vhľadu, ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správné sústredenie.
To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia....”