Slovinsko

Z Wikipédie

Slovinská republika

(Vlajka - Slovinsko) (Znak - Slovinsko)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov   - Dlhý	Republika Slovenija
- Krátky	Slovenija
Úradné jazyky	slovinčina
Hlavné mesto	Ľubľana
Najväčšie mesto	Ľubľana
Hlava štátu	Janez Drnovšek
Predseda vlády	Janez Janša
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	151. miesto 20 273 km² 20 151 km² 122 km² 0,6 %
Susedia	Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	142. miesto 2 011 070
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	102. miesto 99 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2004	28. miesto 20 450
Vznik	25. jún 1991
Forma štátu	republika
Mena	tolar (=100 stotiniek)
Gramotnosť	99%
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	Zdravljica
Medzin. kód (ISO 3166-1)	SVN / SI
Kód motorových vozidiel (OSN)	SLO
Internetová doména	.si
Smerové telefónne číslo	386

Slovinsko (Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991 ako jeden z nástupnickych štátov Juhoslávie.

Prístup k Jadranskému moru má vďaka krátkemu pásu pobrežia v Piranskom zálive (okolo prístavu Koper). Slovinsko je členom OSN, Európska únia a NATO.

Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991. Tisíce turistov lákajú prírodné krásy krajiny, jej jazerá a lesy.

Obsah 1 Hospodárstvo 2 Slovinci 3 Jazdecké školy 4 Poloha a povrch 4.1 Vodstvo 4.2 Pohoria 5 Súhrnné informácie

[úprava] Hospodárstvo

Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch produkciu rôznych druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek.

V minulosti bolo Slovinsko súčasťou Rímskej ríše a Rakúsko–Uhorska až do roku 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP se jedná o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca 3-x vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7%). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6. storočia n.l. a patrili k tzv. južným Slovanom.

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).

[úprava] Slovinci

Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľublane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v r. 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami - priemyselná výroba poklesla o vyše 25%. Slovinsko dostáva pomoc od MMF a Európskej únie.

[úprava] Jazdecké školy

Už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy lipiciansky kôň. Dnes sa lipiciani považujú za najlepšie vozové kone na svete.

[úprava] Poloha a povrch

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a JV Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.

Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v SZ časti, kde zrážky dosahujú až 2000 mm ročne.

[úprava] Vodstvo

Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled - SZ v Juliánskych Alpách

[úprava] Pohoria

Najvyšší Slovinský vrch je Triglav. Meria 2 864 metrov. Akoby sa ním príroda chcela honosiť, tak mohutne pôsobí už z diaľky. ,,Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo,’’ napísal o ňom Julius Kugy na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku 1979 sa oslavovalo dvesté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Tento rok má Triglav 225 rokov. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2 000metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom partizánom. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej Juhoslávii niet skalného útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. Alpinistom táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských jazier. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa ,,vyšplhalo” až do výšky 1 999metrov. Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. Fotografi a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórii, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných zamestnaní. Triglav zostáva takým, akým bol aj pred tisícročiami.

[úprava] Súhrnné informácie

• Rozloha: 20 253 km²
• Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
• Hustota zaľudnenia: 99 obyv./km²
• Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25.6.1991
• Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
• Administratívne usporiadanie: 193 samosprávnych krajov
• Prezident: Janez Drnovšek (22. december 2002)
• Predseda vlády: Janez Janša (3. december 2004)
• Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 5 ročné volebné obdobie
• Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvateľov
• Iné významnejšie sídla: Maribor 105 000 obyv., Celje 42 000 obyv., Kranj 37 000 obyv.
• Najvyšší bod: Triglav - 2863 m
• Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
• Úradný jazyk: slovinčina
• Mena: slovinský tolar (1 tolar = 100 stotiniek)
• Štátny sviatok: 26. jún (Deň samostatnosti)
• Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
• Náboženstvo: rímsko-katolícke (90 %), pravoslávne (2 %), islamské (2 %), evanjelické (1 %)
• Urbanizácia: 63,6 %
• Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
• Dojčenská úmrtnosť: 6 ‰
• Analfabeti: menej ako 1 %
• Nezamestnanosť: 14,8 %
• Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%. priemysel 38%, služby 58%
• HDP: 9840 USD/obyv.
• Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km, Taliansko 232 km, Maďarsko 102 km
• Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
• Najvyšší bod: Triglav 2 864m
• Národnostné zloženie: Slovinci, Srbi, Chorváti, Taliani, Rakúšania
• Hlavné zdroje: lignit, olovo, zinok, urán, striebro, ortuť, priemyselná výroba