Lichtenštajnsko

Z Wikipédie

Lichtenštajnské kniežatstvo

Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Oben am jungen Rhein (Hore na mladom Rýne)
Miestny názov
• dlhý	Fürstentum Liechtenstein
• krátky	Liechtenstein
Hlavné mesto	Vaduz 48°7′ s.š. 9°30′ v.d.
Najväčšie mesto	Schaan
Úradné jazyky	nemčina
Štátne zriadenie Princ Regent Predseda vlády	konštitučná monarchia Hans Adam II Alois Otmar Hasler
Vznik	23. január 1719
Susedia	Švajčiarsko, Rakúsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	160 km² (189.)   0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2005)  • sčítanie (2000)  • hustota (júl 2005)	35 000 (189.) 33 307 218,8 /km² (37.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2002 825 mil.1 $ (174.) 25 0001 $ (28.)
Mena	švajčiarsky frank (CHF)
Časové pásmo  • Letný čas	CET (UTC+1) CEST (UTC+2)
Medzinárodný kód	LIE / LI
Kód motorových vozidiel (OSN)	FL
Internetová doména	.li
Smerové telefónne číslo	+423
1 zdroj: CIA World Factbook

Lichtenštajnsko, dlhý tvar Lichtenštajnské kniežatstvo, je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom, ale i neďaleké Nemecko je jeho významným ,,susedom". Krajina leží v Rýnskom údolí, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz s výškou 2599 m n.m.

Obsah 1 Geografia 2 História 3 Politika 4 Hospodárstvo 5 Doprava 6 Administratívne rozdelenie 7 Fauna a flóra 8 Demografia 9 Náboženstvo 10 Kultúra, šport 10.1 Kultúra 10.2 Šport 11 Externé odkazy

[úprava] Geografia

Lichtenštajnsko leží v údolí Rýna v Alpách. Západná hranica Lichtenštajnska je tvorená touto riekou. Východná časť krajiny je situovaná vo vyššej výške, najvyšší vrch krajiny je Grauspitz, vo výške 2599 m n.m. Napriek alpínskej polohe krajiny, Lichtenštajnsko má mierne podnebie vďaka chránenému údoliu, slnečnému počasiu a fénu (Föhn, foehn wind). V zime sú horské svahy vhodné pre zimné športy.

Dĺžka lichtenštajnských hraníc je 76 km. Hranica s rakúskom má dĺžku 35 km a so Švajčiarskom 41 km.

[úprava] História

Lichtenštajnsko vzniklo spojením panstva Schellenbergu (1699) a susedného vojvodstva Vaduzu (1712), ktoré rodina Lichtenštajnovcov získala kúpou za takmer 405 000 guldenov. Od roku 1719 bolo Lichtenštajnské kniežatstvo uznané nemeckým cisárom Karolom VI. ako samostatné územie. Od rozpadu Svätej rímskej ríše nemeckého národa roku 1806 bolo Lichtenštajnsko (12. júl 1806) suverénnym štátom v Rýnskom zväzku, v rokoch 1815-1866 samostatný štát v Nemeckom spolku. Od roku 1852 tvorilo s Rakúskom colnú úniu. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska roku 1918 s ním bolo kultúrne, hospodársky a ekonomicky spojené.

Od toho času je úzko prepojené so Švajčiarskom, od roku 1919 ho zastupuje v otázkach zahraničnej politiky, od roku 1923 spolu tvoria colnú úniu. Rovnako ako ono si zachováva nízke dane, neutralitu a bankové tajomstvo. Švajčiarsko tiež zastupuje záujmy krajiny vo svete, okrem Bernu, Berlína, Bruselu, Štrasburgu, Viedne, Washingtonu, Ženevy a OSN v New Yorku, kde má Lichtenštajnsko vlastné zastúpenie.

Meno Lichtenštajnska pochádza, dnes ako u jedinej krajiny na svete, od šľachtického rodu, a jeho meno zasa od hradu Liechtenstein v Rakúsku, na okraji Viedenského lesa, o ktorom pochádza prvá písomná zmienka z roku 1136. Lichtenštajnovci ho opustili okolo roku 1300.

Po 2. svetovej vojne boli majetky Lichtenštajnovcov v Česku a Poľsku zhabané. Lichtenštajnsko sa snažilo dokonca zabrániť vstupu Českej republiky do EÚ (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ nezruší Benešove dekréty a nevráti im zhabané majetky (cca 1600 km², a hrady a zámky).

Stopy pôsobenia Lichtenštajnovcov nájdeme aj v Česku, najmä na Morave: Bejkovec, Bítovanky, Bludov, Borovné Krasonice, Hradiště, Chromeč, Kroměříž, Lednice (Eisgrub), Malenovice, Nové Meziříčsko, Pernštejn, Pohořelice, Slavětice, Slavonice, Studená, Telč, Valtice (Feldsberg), Zdenkov, a známe paláce a miesta v Olomouci, Brne a Prahe.

[úprava] Politika

Krajina je kniežatstvom - dedičnou konštitučnou monarchiou. Od roku 1989 stojí na čele krajiny knieža Hans Adam II. Lichtenštajnský, parlament (Zemský snem) má 25 členov volených obyvateľstvom, vláda je tvorená 5 vládnymi poradcami a ich zástupcami. Členov vlády, navrhnutých Zemským snemom, schvaľuje knieža. Od 1. júla 1986 (ústavou dané v roku 1984) majú volebné právo aj ženy, volebné právo však nemajú v komunálnych voľbách. Na rozdiel od iných konštitučných monarchií má lichtenštajnské knieža v rukách aj niektoré dôležité právomoci.

Rod Lichteštajnovcov žil predovšetkým vo Viedni, odkiaľ roku 1938 odišli pred nacistami do Lichtenštajnska, ktoré sa tým stalo ich stálym sídlom.

Roku 2003 Hans Adam II. presadil, po kontroverznej verejnej debate, rozšírenie kniežacích právomocí zmenou ústavy schválenej v referende. Zároveň ale vzniklo silné hnutie za demokratické práva občanov.

[úprava] Hospodárstvo

Celkový ročný objem HDP dosahuje cez 3 miliardy USD.

Spolovice je tvorený priemyslom, vývojom, výrobou a vývozom - presné stroje, nástroje, vybavenie (Hilti), automobilové komponenty (ThyssenKrupp Presta), stomatologické vybavenie a potreby (Ivoclar Vivadent), spracovanie potravín (Hilcona Schaan), elektronika (Unaxis Balzers). Vývoz - 20% USA, 1/6 Švajčiarsko a 2/3 krajiny EÚ, kde hlavným partnerom je Nemecko.

Druhá polovica HDP je tvorená sektorom služieb a finančným sektorom.

Poľnohospodárstvo tvorí menej ako 1% HDP.

[úprava] Doprava

V Lichtenštajnsku je okolo 250 km ciest a 7,5 km železníc. Železnica je spravovaná Rakúskymi spolkovými železnicami (ÖBB) ako časť železnice medzi mestami Feldkirch v Rakúsku a Buchs SG vo Švajčiarsku.

V krajine je aj 28 km splavných tokov riek.

[úprava] Administratívne rozdelenie

Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 obcí (Gemeinden - jednotné číslo Gemeinde), väčšinou pozostávajúcich len z jedného mesta. Sú to tieto:

• Vaduz
• Schaan
• Balzers
• Triesen
• Eschen
• Mauren
• Triesenberg
• Ruggell
• Gamprin
• Schellenberg
• Planken

[úprava] Fauna a flóra

V krajine prevládajú listnaté lesy (do výšky 1300 m n.m.), do výšky 1800 m n.m. rastie ihličnatý les a nad túto výšku už len kosodrevina a horské rastliny (machy a lišajníky).

Fauna je v krajine zastúpená podobne ako v slovenských horách, tvoria ju najmä: kamzíky, kuny, lasice, líšky, svište, vysoká zver, zajace a množstvo druhov vtákov.

[úprava] Demografia

Lichtenštajnsko je štvrtou najmenšou krajinou Európy po Vatikáne, Monaku a San Maríne. Menej ako 2/3 obyvateľov sa považujú za Lichtenštajncov (de facto Nemci). Približne 1/3 tretina trvalých obyvateľov sú cudzinci, najmä Švajčiari (11%), Nemci (4%), Rakúšania (6%), Rumuni, Juhoslovania a Turci (9%).

Úradným jazykom je nemčina, hoci väčšina obyvateľstva hovorí alemanským dialektom nemčiny.

[úprava] Náboženstvo

75,7% obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania, 6,9% tvoria evanjelici, 4,2% moslimovia, 1,3% majú iné vierovyznanie, 1% je bez vierovyznania a 10,9% obyvateľstva neudalo svoje vierovyznanie. Tieto údaje sú platné k roku 2003.

[úprava] Kultúra, šport

Bohatstvo Lichtenštajnska podporuje pestrý kultúrny a športový život.

[úprava] Kultúra

V krajine pôsobia regionálne známe rockové a popové skupiny. Ďalej tu nájdeme mnohé spolky pestujúce lokálnu kultúru.

Vo Vaduze je Krajinské múzeum (Landesmuseum, otvorené v roku 2003), Múzeum umenia (Kunstmuseum), Múzeum lyžiarstva (Skimuseum), Poštové múzeum (Postmuseum) a mnoho miestnych moderných múzeí.

V Schaane je Divadlo na Kostolnom námestí (Theater am Kirchplatz). Vo Vaduze nové divadlo Zámocká pivnička (Schlösslekeller, od roku 2003).

[úprava] Šport

Futbalové kluby a národné družstvo sú súčasťou Švajčiarskeho futbalového zväzu a jeho ligy, okrem jeho každoročnej účasti na Pohári UEFA, kam sa väčšinou kvalifikuje FC Vaduz. Národné družstvo sa usilovne zúčastňuje svetových a európskych majstrovstiev, na záverečné turnaje sa však nikdy neprebojovalo.

Časy slávy mnohých lyžiarskych víťazstiev Lichtenštajnska, podobne ako Švajčiarska, sa zdajú byť minulosťou.

[úprava] Externé odkazy

• Portál Lichtenštejnska - anglicky | nemecky
• Kniežatstvo - anglicky | nemecky
• Kunstmuseum (Dom umenia)
• Landesmuseum (Krajinské múzeum)
• Lichtenštajnovci a ČR: Hans Adam II. odpovedá na otázky Ladislava Kahouna, február 2004 - po česky: Kahounov cirkus, Britské listy - anglicky: Kahounov cirkus, Britské listy