Bosna a Hercegovina
Z Wikipédie
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Oficiálny názov - Dlhý |
Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина |
||||
- Krátky | Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина | ||||
Úradné jazyky | chorvátčina, srbčina a bosniačtina | ||||
Hlavné mesto | Sarajevo - celá krajina a BiH
Banja Luka - Republika Srpska |
||||
Najväčšie mesto | Sarajevo | ||||
Hlava štátu | Borislav Paravac a Sulejman Tihić a Ivo Miro Jović (kolektívny prezident) | ||||
Predseda vlády | Adnan Terzić (predseda Rady ministrov) a Paddy Ashdown (Vysoký zástupca) | ||||
Rozloha - Celková |
|||||
Susedia | Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora | ||||
Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
120. miesto |
||||
Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
117. miesto |
||||
HDP p.c. v USD (PKS) - Stav jún 2004 |
79. miesto |
||||
Vznik |
5. apríla 1992 / 17. apríla 1992 / 1. marca 1992 |
||||
Forma štátu | republika | ||||
Mena | Konvertibilná marka | ||||
Gramotnosť | 86 % (1995) | ||||
Časová zóna |
UTC+1 (v lete UTC+2) |
||||
Štátna hymna | {{{Štátna hymna}}} | ||||
Medzin. kód (ISO 3166-1) | BIH | ||||
Kód motorových vozidiel (OSN) | BIH | ||||
Internetová doména | .ba | ||||
Smerové telefónne číslo | 387 |
Bosna a Hercegovina (BIH) je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti (oddelené 5 km širokou „nárazovou“ zónou), na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú Republiku Srbskú.
Obsah |
[úprava] Dejiny
Územie zväzovej republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosenského kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.
[úprava] Pred 1. svetovou vojnou
Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil bosenským povstaním 1875-78, ktoré malo medzinárodné dôsledky. V roku 1878 bola Bosna a Hercegovina anektovaná Rakúsko-Uhorskom. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka Rakúsko-Uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.
[úprava] Medzivojnové obdobie
Po skončení prvej svetovej vojny bola oslobodená spod Rakúska-Uhorska, pripojená však ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. V rokoch 1941-45 bola Bosna a Hercegovina centrom protifašistického odboja.
[úprava] Občianska vojna
V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť - 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi v Chorvátsku a Srbmi v zvyšku Juhoslávie. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli pripojiť naspäť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BIH a Juhosláviou (Srbmi). Vojna sa skončila v roku 1995. Počas nej bol Chorvátskou armádou zbombardovaný most v Mostare, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na náznak prímeria krajín bývalej Juhoslávie.
[úprava] Geografia
Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 20 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.
Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Maglic, 2 388 m). Mnohé krasové útvary. Nížina len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.
Najväčšie rieky sú Sáva s Vrbasom, Bosna, Drina, Neretva.
[úprava] Podnebie
Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 - 2 500 mm (v horách).
[úprava] Názov štátu a územie
Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou.
Územie je tvorené dvoma republikami
- Republika Srbská (Република Српска) s hlavným mestom Banja Luka
- Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) s hlavným mestom Sarajevo
Názov štátu skloňujeme v jednotnom čísle (teda Bosna a Hercegovina je… ). Skloňovanie v množnom čísle je gramaticky nesprávne (Bosna a Hercegovina sú…), pokiaľ nehovoríme o jednotlivých historických územiach 1. Bosny a 2. Hercegoviny.
[úprava] Obyvatelia a jazyk
Sú tvorení troma národmi: Moslimovia (40 %), Srbi (38 %) a Chorváti (22 %). Moslimovia a Chorváti spoločne obývajú tzv. Federáciu Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku Srbskú. Z dôvodu národnostných konfliktov sú tieto dve časti rozdelené 5km širokou demarkačnou líniou, ktorá zaisťuje čiastočné prímerie medzi tamojšími národmi, ktorých vzájomná nenávisť vyvrcholila počas vojny medzi rozpadajúcou sa Juhosláviou a novovytvoreným Chorvátskom a trvá dodnes. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov - Bosniaci, zmiešané policajné hliadky, atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne chorváčtina a srbština. Pre moslimské obyvaťelstvo bola tiež vytvorená aj bosančina.
Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Republika Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán
Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard