Malta

Z Wikipédie

Maltská republika


(Vlajka - Malta)	(Znak - Malta)

Národné motto:
nie je

Oficiálny názov
- Dlhý

Repubblika ta' Malta
Republic of Malta

- Krátky

Malta

Úradné jazyky

maltčina, angličtina

Hlavné mesto

Valletta

Najväčšie mesto

Birkirkara

Hlava štátu

Edward Fenech Adami

Predseda vlády

Lawrence Gonzi

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

185. miesto
316 km²
316 km²
0 km²
0 %

Susedia

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

165. miesto
400 420

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

8. miesto
1 261 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2004

29. miesto
20 119

Vznik

21. september 1964

Forma štátu

parlamentná republika

Mena

maltská líra (libra) (= 100 centov = 1000 milsov)

Gramotnosť

Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna

L-Innu Malti

Medzin. kód (ISO 3166-1)

MLT / MT

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.mt

Smerové telefónne číslo

356

Malta, dlhý tvar Maltská republika , (oficiálny názov: po maltsky Repubblika ta’ Malta a po anglicky Republic of Malta) je ostrovný štát v Stredozemnom mori.

[úprava] Geografia

Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 95 km južne od Sicílie a 290 km východne od Tuniska. Pozostáva z nasledujúcich obývaných ostrovov:

Malta, 246 km²
Gozo (po maltsky Ghawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov)
Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny)

K Malte patria aj tri ostrovčeky Cominotto, Filfla Island a St. Paul's Island. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Najvyšším bodom je Ta'Dmejrek (253 m). Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.

Klimatické podmienky sú typické pre túto oblasť Stredozemného mora: mierne, vlhké zimné obdobie a horúce leto s prakticky nijakými zrážkami.

[úprava] Politika a politické zriadenie Malty

Táto bývala britská kolónia získala nezávislosť 21. septembra 1964 a 13. decembra 1974 sa prehlásila za nezávislú republiku, zostala však aj naďalej členom Britského spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Od 1. mája 2004 je Malta členom Európskej únie.

Malta je parlamentná republika. Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tým pádom si zaisťuje aj svoje menovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od 4. apríla 2004 Edward Fenech Adami, predsedom vlády od 23. marca 2004 Lawrence Gonzi. Voľby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rapprezentanti) sa podľa ústavy konajú najmenej každých pät rokov.

Od roku 1993 sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných lokálnych rád (local council), ktoré sú volené raz za tri roky.

Ešte pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (Labour Party,Partit Laburista, MPL ako skratka pre Maltese Labour Party) a konzervatívnou Nacionalistickou stranou, Nationalist Party (Partit Nazzjonalista, so skratkou PN). Ostatné strany nemajú väčší politický význam, aj keď po posledných voľbách posilňuje Demokratická alternatíva (Alternattiva Demokratika, AD), obdoba európskych „Zelených“. Všetky parlamentné voľby majú na Malte tradične veľmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú. Posledné voľby do parlamentu dňa 12. apríla 2003 priniesli toto rozdelenie hlasov:

Nationalist Party – 51,79 percent
Labour Party – 47,51 percent

S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej zahraničnej politiky. Zatiaľčo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, udržovala Labour Party tradične dobré styky nielen so Sovietským zväzom, ostatnými krajinami RVHP a Čínou, ale aj so svojimi arabskými susedmi, okrem iných aj s Líbyou, a presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku 1987 je Malta podľa svojej ústavy neutrálna.

[úprava] Hospodárstvo

Hlavný článok: Hospodárstvo Malty

Hospodárstvo Malty je ovplyvnené skutočnosťou, že súostrovie nemá žiadne prírodné zdroje, okrem toho ako dôsledok mizivej vegetácie trpí aj nedostatkom spodnej vody (lesný porast bol vyrúbaný už za čias Féničanov).

Poľnohospodárstvo, predovšetkým rastlinná výroba, sa sústreďuje hlavne na trochu zelenší ostrov Gozo, napriek tomu sa musí zelenina dovážať, najmä v letnom suchom období. Tradičný rybolov sa prevádzkuje stále ešte zastaralým spôsobom hlavne ako pobrežný lov; naviac tu hrá úlohu aj skutočnosť, že vody v okolí Malty sú už dlhší čas vylovené. Nie iba časť rybieho mäsa, ale aj veľa ostatných mäsových výrobkov sa preto dováža.

Priemyselná výroba, ktorá z veľkej časti vyrába na vývoz, sa sústreďuje predovšetkým na strojárenske výrobky, elektroniku, stavbu a opravu lodí, textil; určité úspechy sa v deväťdesiatych rokoch dosiahli aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom.

V oblasti služieb stojí na prvom mieste turistický ruch. V súčasnosti navštevuje Maltu viac ako milión turistov ročne – to je ďaleko viac ako vlastných obyvateľov; turistika sa na HDP podieľa zhruba 35 percentami.

V zahraničnom obchode pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V dovoze tvoria značnú položku potraviny a fosílne zdroje na výrobu elektriny.

[úprava] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Malty

Malta sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období megalitických chrámov sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ríša, Arabi, Normania, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleón, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou základňou v Stredozemnom mori.

[úprava] Historické pamiatky

Malta je veľmi bohatá na historické pamiatky. Tri z nich se nachádzajú na zozname Kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, a takzvané Hypogeum v Hal Saflieni.

Ďalšie historické pamiatky pochádzajú z obdobia arabského obsadenia ostrova, najmä však z doby vlády johanitov. Je možné spomenúť celé mesto Mdinu (hradby postavili už Arabi), ďalej nespočítateľné stavby a pevnôstky vo Vallette, hlavné mesto Goza Victoriu, mnoho palácov a strážnych veží, roztrúsených po celom súostroví.

[úprava] Obyvateľstvo

Satelitná snímka Malty

Väčšina obyvateľov Malty žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90%). Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1265 obyvateľov na km² (najväčšia v Európe a tretia najväčšia na svete). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmä Briti. Takmer rovnaký počet obyvateľov žije natrvalo v zahraničí (v Kanade, Austrálii a tiež v USA).

Na rozdiel od hlavného ostrova má Gozo viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia. Comino je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezónu približne štyroch obyvateľov).

rast obyvateľstva: 0,64 percent
priemerný vek obyvateľstva: celkový 38 rokov, muži 36,6 a ženy 39,5 rokov
pôrodnosť: 10,09 na 1000 obyvateľov
úmrtnosť: 7,91 na 1000 obyvateľov
detská úmrtnosť: 5,69 na 1000 živo narodených
priemerný vek dožitia: 76,39 rokov u mužov, 80,43 rokov u žien

(číselné údaje: stav koncom roka 2003)

[úprava] Etnický pôvod

O pôvodnom obyvateľstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dnešným obyvateľstvom začalo okolo roku 2000 pred Kr., potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podľa jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zo Sicílie, pričom v priebehu ďalšieho vývoja došlo čiastočne k premiešaniu obyvateľstva s inými národmi.

[úprava] Maltský jazyk

Úradným jazykom na Malte je maltčina (Malti), prevažná väčšina obyvateľov však hovorí aj po anglicky, čiastočne po taliansky. Angličtina je pritom druhým úradným jazykom.

Maltčina je semitský jazyk, ktorý sa pôvodne vyvinul z jazyka Feničanov. V priebehu vývoja však bol silno ovplyvnený arabčinou, veľmi silný vplyv mali tiež románske jazyky (hlavne taliančina) a angličtina. Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý používa latinskú abecedu obohatenú o niekoľko vlastných písmen.

Aj názov Malta sa vyvinul z pôvodne fenických a neskôr arabských názvov, ktoré sa pre ostrov používali: Malet, Melita, Maltacheum a ďalšie.

[úprava] Viera

Približne 98 percent obyvateľstva je rímsko-katolíckej viery. Na Malte existuje 364 kostolov, vzhľadom na počet obyvateľov má Malta viac kňazov, mníchov a mníšok ako ktorýkoľvek iný štát na svete. Katolicizmus je zakotvený v ústave a hrá v živote aj v politike Malty významnú úlohu. Aj napriek tomu ide o modernú spoločnosť, napr. podiel žien s vyšším vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvateľstve dnes zodpovedá podielu vo väčšine vyspelých európskych krajín.

[úprava] Mestá

Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto. Tento dojem klame, predovšetkým v dôsledku veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov. Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek. K najväčším a najznámejším mestám patria:

Valletta (tiež: La Valletta), hlavné mesto; je to predovšetkým historická pevnosť
Sliema, obchodné a nákupné stredisko Malty,
Birkirkara, najväčšie mesto (2002: 22 334 obyvateľov)
Mdina, bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tiež nazývané „tiché mesto“ (je prístupné iba pre chodcov), s živým predmestím Rabat
Victoria (v skorších časoch tiež a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
takzvané „Tri mestá“ (The Three Cities), ako sa nazývajú mestá Vittoriosa (tiež Birgu), Senglea a Cospicua ležiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.

[úprava] Malta a Európska únia

Cesta Malty do Európskej únie bola dlhá. Dôvodom je, že prívrženci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, že každá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívna PN bola zásadne za, Labour Party (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii.

Prvú žiadosť o členstvo podala Malta už v roku 1990. Po víťazstve Labour Party vo voľbách roku 1996 Malta žiadosť o členstvo stiahla. Po predčasných voľbách roku 1998, keď opäť zvíťazila PN, bola žiadosť obnovená.

O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani 13. decembra 2002. V referende o členstve v Európskej únii 8. marca 2003 sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozšírenia Európskej únie o desať štátov sa tak 1. mája 2004 stala Malta členom Európskej únie a vystriedala Luxembursko ako najmenší členský štát.