Srbsko a Čierna Hora
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: (neoficiálne) Само слога Србина спашава / Samo sloga Srbina spašava (Len svornosť zachraňuje Srbov) |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Državna zajednica Srbija i Crna Gora / Држaвнa зaјeдницa Србијa и Црнa Горa |
||||
| - Krátky | Srbija i Crna Gora / Србијa и Црнa Горa | ||||
| Úradné jazyky | srbčina (vo Vojvodine aj chorvátčina, slovenčina, rusínčina, rumunčina a maďarčina) | ||||
| Hlavné mesto | Belehrad | ||||
| Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
| Hlava štátu | Svetozar Marović (prezident) | ||||
| Predseda vlády | Svetozar Marović (predseda päťčlennej Rady ministrov) | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
74. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
95. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav jún 2004 |
100. miesto |
||||
| Vznik |
27. apríl 1992 (de facto už r. 1991 postupným odtrhnutím sa bývalých republík) |
||||
| Forma štátu | tzv. reálna únia, republika | ||||
| Mena | v Srbsku Srbský dinár, v Kosove aj Euro (€) (= 100 centov) , v Čiernej hore len Euro | ||||
| Gramotnosť | 91% (1995) | ||||
| Časová zóna |
UTC+1 (v lete UTC+2) |
||||
| Štátna hymna | Hej Sloveni | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | SCG | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | SCG (koncom roka 2004 končí platnosť YU) | ||||
| Internetová doména | .yu sa používa (rezervované je .cs) | ||||
| Smerové telefónne číslo | 381 | ||||
Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory. Tieto republiky do 3. februára 2003 tvorili bývalú (zvyšnú) Juhosláviu. Štát sa nachádzal na Balkánskom polostrove. 21. mája 2006 sa v Čiernej Hore uskutočnilo referendum, v ktorom sa 55,4 % zúčastnených voličov vyslovilo za samostatnosť. Únia zanikla po vyhlásení nezávislosti Čiernou Horou 3. júna 2006 a prevzatím nástupníctva a medzinárodno-právnej subjektivity Srbskou republikou 5. júna 2006.
Obsah |
[úprava] Názov
Názov Srbsko a Čierna Hora je v jednotnom čísle, preto sa pre zväz používa formulácia “Srbsko a Čierna Hora je...”, a keď sa hovorí o dvoch republikách, formulácia “Srbsko a Čierna Hora sú...”. Úplný názov zväzu je Štátne spoločenstvo[/Štátny zväz] Srbska a Čiernej Hory (Državna Zajednica Srbija i Crna Gora).
[úprava] Politika
Až do pádu ZSSR sa v Juhoslávii udržal komunistický systém z roku 1945. V roku 1991 sa väčšina republík odtrhla a vyhlásila samostatnosť. Len Srbsko s Čiernou Horou udržalo pôvodnú štátnu organizáciu a ponechalo si názov Juhoslávia. S prijatím novej ústavy sa v roku 2003 Juhoslovanská zväzová republika zmenila na štát s názvom Srbsko a Čierna Hora.
Krajiny majú spoločný parlament, tzv. „скупштина“, so 126 poslancami a niektoré ďalšie spoločné inštitúcie ako spoločného prezidenta a ministerskú radu, ktorá zahŕňa päť ministerstiev (obrany, zahraničia, zahraničných ekonomických vzťahov, vnútro-ekonomickej harmonizácie, občianskych a menšinových práv). Spoločný parlament rokuje v Belehrade a ústavný súd sídli v Podgorici. Obidva štáty majú vlastnú hospodársku politiku, a rovnako aj vlastnú menu. Medzi oboma krajinami existuje colná kontrola.
[úprava] Dejiny
Hlavné články: Dejiny Srbska a Čiernej Hory, Dejiny Juhoslávie
Územie dnešného Srbska a Čiernej Hory bolo v 6. - 7. storočí osídlované slovanskými kmeňmi. V 9.storočí tu vznikli prvé štátne útvery, závislé najprv na bulharskej ríši, neskôr na Byzancii. Najvýznamnejšie z nich boli Raška (v juhozápadnom Srbsku) a Zeta (na území dnešnej Čiernej Hory), ktoré sa stali centrom zjednocovacieho procesu srbských kmeňov, vrcholiaceho v 12. storočí vytvorením jednotného srbského štátu - od r. 1217 kráľovstva pod vládou dynastie Nemanjićou. Najväčšieho rozsahu, politického aj hospodárskeho dosiahlo stredoveké srbské kráľovstvo za vlády Štefana Dušana. V 2.polovici 14.storočia. sa však postupne rozpadalo na jednotlivé feudálne dŕžavy. V roku 1389 bolo spojené srbsko-bosenské vojsko porazené Turkami v bitke na Kosovom poli. Srbsko sa v roku 1459 stalo súčasťou osmanskej ríše. Boj srbského národa proti tureckému útlaku vyvrcholil začiatkom 19. storočia povstaním Karadjordjeho a Miloša Obrenovića 1815. Osmanská ríša bola potom nútená uznať faktickú samosprávu Srbska, ktoré bolo v rokoch 1830 - 31 oficiálne prehlásené za autonómne kniežatstvo v rámci osmánskej ríše. Po víťazstve Ruska v rusko-tureckej vojne 1877-78 sa stalo plno-suverénnym kniežatstvom, od roku 1882 kráľovstvom. Počas balkánskych vojen 1912-1913 Srbsko značne rozšírilo svoje územie a získalo významnú politickú prestíž medzi juhoslovanskými národmi. Pod zámienkou sarajevského atentátu vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Po skončení vojny (1918) sa stalo jednou so zväzových republík federatívnej Juhoslávie (zloženej z Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Macedónska a Čiernej Hory). V roku 1945 vznikla Federatívna Ľudová Republika Juhoslávia (FĽRJ), v roku 1963 Socialistická Federatívna Republika Juhoslávia (SFRJ). V roku 1991 sa Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko a v roku 1992 aj Bosna a Hercegovina osamostatnili od Juhoslávie, čím stratila mnoho zdrojov príjmov (v nepochybnom rade aj cestovný ruch) a nenávisť prerástla do krvavej občianskej vojny. V roku 1995 bol vyhlásený mier medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou (i keď tichá nenávisť trvá naďalej). 4. februára 2003 sa Juhoslávia (resp. zvyšok z Juhoslávie) premenoval na Srbsko a Čierna Hora. 3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.
[úprava] Politické rozdelenie
Dve republiky a dve autonómne oblasti (kraje - „pokrajiny“):
- republika Srbsko s hlavným mestom Belehrad (zároveň hl. mesto spoločenstva)
- republika Čierna Hora s hlavným mestom Podgorica
