Moldavsko
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Republica Moldova |
||||
| - Krátky | Moldova | ||||
| Úradné jazyky | moldavčina (rumunčina) | ||||
| Hlavné mesto | Kišiňov | ||||
| Najväčšie mesto | Kišiňov | ||||
| Hlava štátu | Vladimir Voronin | ||||
| Predseda vlády | Vasile Tarlev | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Rumunsko, Ukrajina | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
116. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
79. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2004 |
134. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | lev | ||||
| Gramotnosť | |||||
| Časová zóna |
UTC+2 (v lete UTC+3) |
||||
| Štátna hymna | Limba noastră | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | MDA / MD | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | MD | ||||
| Internetová doména | .md | ||||
| Smerové telefónne číslo | 373 | ||||
Moldavsko, dlhý tvar Moldavská republika, je štát vo východnej Európe medzi Rumunskom a Ukrajinou. Je známa predovšetkým svojimi vínnymi pivnicami s obrovskou rozlohou.
[úprava] Prírodné podmienky
Povrch Moldavskej republiky je mierne vyvýšený a zvlnený. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Centrálna časť krajiny je najviac vyzdvihnutá (Moldavská pahorkatina, Kodry, do 450m nad morom). Sever vypĺňa Belčianska step a juh Budžacká step, prechádzajúca do Čiernomorskej nížiny. Rieky Prut a Dnester tečú do Čierneho mora. 6% rozlohy zaberajú lesy, zvyšok je pokrytý prevažne stepnou vegetáciou. Podstatná časť krajiny pokrytá stepnou vegetáciou je použitá ako orná pôda. Prevažujú úrodné černozeme a hnedozeme. Moldavsko má mierne kontinentálne podnebie s krátkou zimou a dlhým teplým letom. V krajine sa nenachádzajú žiadne významné nerastné suroviny.
[úprava] Hospodárstvo
Moldavsko je v súčasnosti jednou z najchudobnejších a najzaostalejších krajín Európy. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je však závislá na dovoze energií a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky. Produkuje hlavne ovocie, zeleninu, vínnu révu a tabak. Krajina je inak v neutešených podmienkach: 80% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, dlh krajiny presahuje 50% HDP, inflácia je vyššia než 10%. Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25%. Od roku 2000 ale krajina zaznamenáva rast ekonomiky medziročne o 2 až 7%, hlavne vďaka podpore MMF. Dosiaľ je však ekonomika veľmi zraniteľná hlavne na kolísanie cien energií, neúrody a nezáujem zahraničných investorov.
[úprava] Dejiny
Územie Moldavska bolo od najstarších čias osídlené rôznymi etnikami. Moldavčania sa sformovali z miestneho, v rímskom období latinizovaného obyvateľstva Valachov v úzkom kontakte so Slovanmi. V období jej najväčšieho rozmachu patrilo pod Kyjevskú Rus. Neskôr bolo pričlenené k Zlatej horde. V 14. storočí získalo samostatnosť, udržiavalo si čulé styky s Poľskom, Ruskom ale aj Tureckom. Krajina v tomto období veľmi prosperovala. Tento stav však netrval dlho. Pretrvávajúci vplyv sa neskôr prejavil vo vazalstve Moldavska k Turecku. Pokusy dostať sa spod jeho závislosti sa splnili až na prelome 18. a 19. storočia, kedy sa stalo súčasťou cárskeho Ruska. Pripojenie k Rusku sa kladne prejavilo na všeobecnom rozvoji krajiny. Počas revolúcie v roku 1917 sa Besarábia pripojila k Rumunsku. 12. októbra 1924 sa ale malá časť Ukrajiny pri rieke Dnester stala Moldavskou autonómnou republikou v rámci Ukrajinskej SSR. Sovietske vojská v roku 1940 obsadili Besarábiu, jej pričlenením k Moldavsku, 2. augusta 1940 vznikla Moldavská SSR.
Roku 1941 krajinu obsadili fašistické vojská a krajina sa na krátky čas stala súčasťou Rumunska. Opäť sa prejavil rozdiel, pretože Besarábia bola pričlenená k materskému Rumunsku, naproti tomu zbytok krajiny (Podnestersko) sa stalo spolu s časťou Ukrajiny a mestom Odesa iba akousi kolóniou. V auguste 1944 vojská Červenej armády celé Moldavsko späť oslobodili. Po vojne sa sovietska moc pokúsila rozvíjať krajinu, do oblasti Podnesterska sa presťahovalo veľa etnických Rusov a Ukrajincov. Krajina v máji 1991 prijala nezávislosť. V období rozpadu ZSSR vznikol aj problém s oblasťou Podnesterska, ktorý pretrváva dodnes.
Roku 2001 ako v prvej postkomunistickej krajine zvolili v demokratických voľbách za prezidenta predstaviteľa komunistickej strany Vladimíra Voronina.
 |
Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Republika Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán
Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard
| SNŠ |  |
| Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan | |
