Chorvátsko

Z Wikipédie

Chorvátska republika

(Vlajka - Chorvátsko) (Znak - Chorvátsko)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov   - Dlhý	Republika Hrvatska
- Krátky	Hrvatska
Úradné jazyky	chorvátčina, v Istrijskej župe aj taliančina
Hlavné mesto	Záhreb (chorv. Zagreb)
Najväčšie mesto	Záhreb
Hlava štátu	Stjepan Mesić (prezident)
Predseda vlády	Ivo Sanader
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	124. miesto 56 542 km² 56 414 km² 128 km² 0,2 %
Susedia	Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	116. miesto 4 495 904
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	116. miesto 80 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav jún 2004	55. miesto 11 096
Vznik	25. jún 1991 (vyhlásenie) / 15. január 1992 (uznanie štátmi ES)
Forma štátu	republika
Mena	kuna (kn)
Gramotnosť	98 % (1995)
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	{{{Štátna hymna}}}
Medzin. kód (ISO 3166-1)	HRV / HR
Kód motorových vozidiel (OSN)	HR
Internetová doména	.hr
Smerové telefónne číslo	385

Chorvátsko, (chorv. Hrvatska) dlhý tvar Chorvátska republika, je štát na Balkánskom polostrove na brehu Jadranského mora. Je to krajina bývalej Juhoslávie.

Obsah 1 Poloha 2 Dejiny 3 Národnostné zloženie 4 Administratívne členenie 5 Externé odkazy

[úprava] Poloha

Nachádza sa v juhovýchodnej Európa, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (tzv. Istria a Dalmácia).

[úprava] Dejiny

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

• starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
• 1. stor. - 5. stor.: prevažne súčasťou Rímskej ríše
• 6. stor. - 9. stor.: súčasťou Byzantskej ríše
• 6. - 7. storočie: osídlovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
• 8. stor.: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
• koniec 9. storočia - 11. stor.: samostatné chorvátske kniežatsvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
• 1091 a 1102-1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
• 14. stor. - 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok
• od 15. stor.: sústavne napádané Turkami (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovensko, neobsadená Dalmácia Benátkam)
• pred 1700: vytlačenie Turkov
• 1797-1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805-1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
• prvá polovica 19. stor.: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadajúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
• 1848-1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
• 1867-1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
• 1868-1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
• koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistiký a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorsku.
• 1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
• 1939-1941: V rámci Johoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu
• 1941-1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
• 1945: Chorvátsko opäť jednou zo zväzových republík Juhoslávie
• 1990:

apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota)Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)

august: premenovanie na "Chorvátska republika"

• 1991-1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, avšak v súčastnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
• 1997: autoritatívny Tudjman opäť zvolený prezidentom
• 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
• 2004: oficiálny kandidát na členstvo v EU

[úprava] Národnostné zloženie

2001: Chorváti 90.6%, Srbi 4.5%, Bosniaci 0.5%, Maďari 0.4%, Slovinci 0.3%, Česi 0.2%, Albánci 0.3%, Čiernohorci 0.1%, Rómovia 0.2%, ostatní (vrátane Slovákov) 3.9%

[úprava] Administratívne členenie

[úprava] Externé odkazy

• Chorvátske turistické združenie
• Základné informácie o Chorvátsku
• Aktuálne počasie Chorvátsko
• Základné informácie o Chorvátsku