NEAR Shoemaker
Z Wikipédie
NEAR Shoemaker (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku 433 Eros a stala sa jeho umelou družicou. Bola to prvá sonda vypustená v rámci programu Discovery. Bola to prvá sonda, ktorá pristála na povrchu planétky.
Obsah |
[úprava] Popis sondy
Sonda NEAR bola plne stabilizovaná sonda v troch osiach. Energiu získavala za pomoci štyroch solárnych panelov s rozmermi 1.8×1.2, ktoré v pásme planétok dodávali výkon 400 W a dobíjali akumulátor. Na záznamy údajov slúžili dve polovodičové veľkokapacitné pamäte 0,67 Gbit a 1,1 Gbit. Na spojenie so Zemou sa používala parabolická anténa s priemerom 1,5 metra. Na korekcie dráhy bola sonda NEAR vybavená motorom na kvapalné pohonné hmoty a jej stabilizáciu zaisťovali štyri gyroskopy. Vzletová hmotnosť sondy bola 805 kg.
[úprava] Vedecké prístroje
- CCD kamera [=Charge Coupled Device] kamera MSI [=Multispectral Imager] pracujúca v spektrálnej oblasti 0.4-1.1 mikrometrov.
- spektrometer pracujúci v oblasti rentgenového a gama žiarenia XGRS [=X-ray/Gamma-Ray Spectrometer]; tvorený dvoma detektormi:
- [=X-Ray Spectrometer] pracující v oblasti energií 1-10 keV (zorný uhol 5°, rozlišenie 2 km/100 km)
- gamaspektrometer GRS [=Gamma-Ray Spectrometer] pracujúci v oblasti energií 0.3-10 MeV (zorné pole 45°)
- 64-kanálový spektrometer pracujúci v oblasti blízkeho infračerveného žiarenia NIS [=Near-IR Spectrograph] pracujúci ve spektrálnej oblasti 0.8-2.7 mm (priestorové rozlišenie 0.65×1.3 km, resp. 1.3×1.3 km)
- trojosový cievkový magnetometer (citlivosť 45 nT)
- laserový diaľkometer NLR [=NEAR Laser Rangefinder], pracujúci na vlnovej dĺžke 10 mm s presnosťou ±300 m.
[úprava] Priebeh misie
O realizácii projektu sondy NEAR rozhodli predstavitelia NASA už v roku 1993. Sonda odštartovala pod menom NEAR 17. februára. 1996 s nosnou raketou Delta II zo základne Easten Test Range. 18. februára 1997 sa vzdialila od Slnka na 327 miliónov kilometrov. Bola to najväčšia vzdialenosť, akú kedy aktívna sonda vybavená solárnymi panelmi kedy dosiahla.
27. júna 1997 preletela vo vzdialenosti 1 212 km od planétky 253 Mathilde rýchlosťou 9,93 km/s. Počas najväčšieho priblíženia v priebehu 25 minút spravila sonda 144 snímok s vysokým rozlíšením. Z týchto snímkov sa zistilo o Mathilde množstvo údajov: jej rozmery, hustota, vľkosť najväčšieho krátera a podobne. 23. januára 1998 prebehol v blízkosti Zeme gravitačný manéver. Sonda NEAR sa prelietala okolo Zeme vo vzdialenosti 539,12 km geocentrickou rýchlosťou 12,74 km/s. Prielet okolo Zeme bol využitý aj na kalibráciu magnetometra MAG, palubnej kamery MSI a rentgenového a gama spektrometra XGRS.
Prvé snímky planétky Eros začala sonda posielať už počas približovania k planétke, keď bola od nej ešte 4 milióny kilometrov ďaleko. Sonda a planétka sa vzájomne približovali rýchlosťou takmer kilometer za sekundu. Z prvých snímok sa podarila určiť rotačná doba Erosu na 5,3 hodiny.
20. decembra 1998 bolo zahájené brzdenie v blízkosti asteroidu Eros. Tento prvý pokus navedenia sondy na obežnú dráhu však nevyšiel. V dôsledku prekročenia naprogramového limitu bočnej zložky ťahu palubný počítač ukončil manéver a previedol sondu do bezpečnostného módu. Sonda navyše nemala nijaký kontakt s riadiacim strediskom. Spojenie sa podarilo nadviazať za jeden a pol dňa, ale namiesto navedenia sondy na obežnú dráhu už bol možný len prelet s najväčším priblížením k planétke vo vzdialenosti 3 827 kilometrov. Do tohoto okamihu sonda zhotovila viac než 1100 snímok, najlepšie s rozlíšením 500 metrov.
Druhý pokus o navedenie sondy na orbitu planétky bol prevedený až vo februári 2000. Predchádzal tomu korekčný manéver sondy, pričom jej heliocentrická rýchlosť bola zvýšená na 19 km/s, vzájomná rýchlosť sondy a planétky vzrástla na 80 m/s. Zážih raketových motorov sondy trval dve minúty. 14. februára 2000 bola sonda NEAR úspešne navedená na obežnú dráhu okolo planétky Eros. Stalo sa tak po dvoch stretávacích manévroch, ktoré prebehli úplne bez problémov. Už niekoľko hodín po navedení na obežnú dráhu začalo snímkovanie povrchu. Snímkovanie povrchu a ďalšie vedecké merania z rôzne vysokých obežných dráh pokračovali celý nasledujúci rok. 14. marca 2000 bola sonda premenovaná na NEAR Shoemaker. Stalo sa tak na počesť významného amerického astronóma a planetárneho geológa Eugena Shoemakera, ktorý v roku 1997 tragicky zahynul pri autonehode.
Po splnení všetkých úloh a vyčerpaní takmer všetkých pohonných hmôt bolo rozhodnuté zakončiť misiu pôvodne neplánovaným pristátím na planétke Eros. Pristátie nastalo 12. februára 2001. O 15:31 svetového času začalo postupné znižovanie dráhy. Dráha klesala na 7,5 kilometra, potom na 5 km a na 3 kilometre. Vo výške 1 250 metrov o 19:50 bol zahájený brzdiaci manéver a o deväť minút fáza záverečného brzdenia prostredníctvom raketového motora, ktorý bol tesne pred kontaktom s povrchom vypnutý. Sonda dopadla na povrch rýchlosťou 1,5 až 1,8 m/s na súradniciach 35° j.š., 81° v.d., čo bolo asi 200 metrov od pôvodne plánovaného miesta pristátia. Kontkat nastal o 20:01:52 svetového času. V priebehu zostupu pracovala kamera. Celkove získala 69 záberov, posledné z výšky okolo 120 metrov s rozlíšením až 1 cm. Aj po pristátí bolo so sondou zachované slabé spojenie, kvôli nevhodnému uhlu kamier však neposlala žiadne snímky povrchu. Spojenie so sondou bolo prerušené na konci fenruára 2001. Odvtedy sonda NEAR Shoemaker nečinne leží na boku opretá o solárne panely na okraji rozsiahlej preliačeniny Himeros, na rozhraní dvoch geologicky rozdielnych oblastí.
