Mikuláš Konček

Z Wikipédie

prof. RNDr. Mikuláš Konček, DrSc. (* 12. apríl 1900, Petrohrad – † 16. august 1982, Bratislava) bol slovenský meteorológ a klimatológ ruského pôvodu.

Narodil sa 12. apríla 1900 v Petrohrade (Rusko). Maturoval vo svojom rodisku ( 1917) a tu sa prihlásil aj na fyzikálno-matematickú fakultu. Od roku 1921 pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal titul RNDr. ( 1925). Po absolutóriu v roku 1924 nastúpil ako asistent v Ústave pre meteorológiu a klimatológiu KU. V decembri 1926 sa stal vedeckým pracovníkom Štátneho meteorologického ústavu v Prahe, ktorý neskôr aj viedol ( 1937– 1939). Prejavom uznania odborných kvalít Mikuláša Končeka bolo prijatie za člena Medzinárodnej meteorologickej organizácie ( 1938) a zvolenie za člena komisie pre leteckú meteorológiu. V roku 1939 M. Konček odišiel na Slovensko, kde zorganizoval meteorologickú službu. Vybudoval tiež Štátny hydrologický a meteorologický ústav v Bratislave, ktorý viedol v r. 1939– 1950. V tom čase prednášal meteorológiu a klimatológiu na SVŠT ( 1939– 1941) a od roku 1940 aj na novozaloženej Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity. Tu sa habilitoval ( 1943) a získal aj profesúru ( 1946). V tomto roku prechádza Mikuláš Konček natrvalo na PFSU. Založil tu Ústav pre meteorológiu a klimatológiu ( 1946) a až do r. 1952 bol jeho prednostom. Vtedy vznikla na základe nového vysokoškolského zákona a na popud M. Končeka Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie PFUK ( 1952), ktorú jej zakladateľ viedol až do roku 1970. Zakrátko bol tiež vedúcim Katedry geografie PFUK ( 1951– 1952) a po odchode prof. Kunzla do Prahy rok externe viedol aj Katedru fyziky PFSU ( 1953– 1954). V rokoch 1948– 1951 bol dekanom Prírodovedeckej fakulty a v rokoch 1951– 1954 jej prodekanom. V rokoch 1957– 1970 bol riaditeľom Ústavu meteorológie a klimatológie PFUK. Na začiatku päťdesiatych rokov ( 1950– 1954) prednášal externe na Univerzite J. E. Purkyně v Brne. V roku 1952 bol Mikuláš Konček poverený novou úlohou: vybudovať meteorologické pracovisko ČSAV. Po založení SAV sa stal jej členom korešpondentom ( 1953) a v roku 1968 bol zvolený za člena korešpondenta ČSAV. V rokoch 1954– 1962 bol externým riaditeľom Geografického ústavu SAV a v rokoch 1964– 1966 zasa viedol Ústav meteorológie a klimatológie SAV. Zastával tiež funkciu vedeckého sekretára ( 1956– 1960) a podpredsedu ( 1960– 1961) Sekcie matematiky a prírodných vied SAV. Ako je zrejmé z predchádzajúceho prehľadu pôsobísk a funkcií prof. M. Konček vedecky pracoval v oblasti meteorológie a klimatológie. Jeho index zavlaženia z roku 1958 sa stal základom pre vymedzenie klimatických oblastí na Slovensku a používal sa aj v susedných štátoch. V spolupráci s Fr. Reinom Konček zaviedol osobitnú klasifikáciu dynamicko-klimatických typov ( 1959– 1962). Spolu s rakúskymi odborníkmi spracoval štatistickými metódami sekulárne zmeny 200-ročného teplotného radu ( 1958). Tieto výsledky sa využívajú pri zostavovaní dlhodobej predpovede počasia. Mikuláš Konček získal československý patent na geligraf – prístroj na automatické zaznamenávanie námrazy ( 1953). Ako výraz ocenenia zásluh mu bola v roku 1956 zo zákona udelená vedecká hodnosť DrSc.

Pozornosť si zaslúži aj publikačná činnosť prof. Končeka. Ešte počas pražského pobytu preložil a aktualizoval učebnicu synoptickej meteorológie S. P. Chramova, ktorá vyšla v roku 1937 pod názvom Úvod do synoptického rozboru počasia. Veľkú úlohu zohrala jeho monografia Teplotné pomery Bratislavy, ktorá vyšla v roku 1956. Mikuláš Konček je spoluautorom monografií Sneh a snehová pokrývka na Slovensku ( 1964), Klíma Tatier ( 1964) a Klíma a bioklíma Bratislavy ( 1979). Spolu uverejnil 70 vedeckých prác, z toho 11 knižných publikácií. Prof. Konček nebol typom kabinetného vedca. Svedčí o tom skutočnosť, že napísal tiež vyše 130 populárno-vedeckých štúdií a článkov. Udržiaval čulé medzinárodné kontakty a koncom päťdesiatych rokov inicioval usporadúvanie medzinárodných konferencií o meteorológii Karpát – prvá z nich sa konala v roku 1959 v Smoleniciach. Dr. Mikuláš Konček stál tiež pri zrode záujmových odborných zoskupení. Bol spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom Československej meteorologickej spoločnosti pri ČSAV ( 1959– 1973) a Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV ( 1967– 1975). Pri zostavovaní Encyklopédie Slovenska viedol lexikálnu skupinu Klíma a počasie.

Vedecké, pedagogické a organizátorské zásluhy prof. Končeka boli ocenené doma i v zahraničí. V rokoch 1960– 1967 bol členom Výkonného výboru Medzinárodnej asociácie meteorológie a fyziky ovzdušia Medzinárodnej geodetickej a geofyzikálnej únie. Stal sa čestným členom Maďarskej meteorologickej spoločnosti ( 1961), Poľskej meteorologickej a hydrologickej spoločnosti ( 1962), Nemeckej meteorologickej spoločnosti ( 1967), bol členom americkej i rakúskej meteorologickej spoločnosti. V roku 1975 prof. Končeka zvolili za čestného člena Zemepisnej spoločnosti pri ČSAV a Geografickej spoločnosti pri SAV. Jeho práca bola ocenená celým radom medailí, cien a vyznamenaní. Zomrel 16. augusta 1982 v Bratislave.