Benešove dekréty

Z Wikipédie

Benešove dekréty alebo dekréty prezidenta Beneša je nepresné označenie súborov prezidentských dekrétov, vydaných počas 2. svetovej vojny v exile a v prvných povojnových mesiacoch v ČSR a zakotvujúcich právny stav v oslobodenej krajine.

Prezidentské dekréty boli výrazom mimoriadnych vojnových a povojnových pomerov a neexistencie česko-slovenského zákonodárného zboru (parlamentu). Riešili predovšetkým otázku prevzatia moci na oslobodených územiach, obnovy predvojnových a zriadenie nových orgánov a inštitucií štátnej správy, postavenie nemeckého a maďarského obyvateľstva na česko-slovenskom územi, potrestanie spolupráce s nepriateľom v čase vojny, konfiškáciu nepriateľského majetku aj znárodnenie kľúčového priemyslu. Všetky dekréty pripravovala a schvaľovala česko-slovenská vláda, podpisoval ich prezident republiky a príslušný rezortný minister a v prípade ústavných dekretov všetci členovia vlády; väčšina z nich mala celoštátnu pôsobnosť.

Od 21. júla 1940 do 27. októbra 1945 bolo vydaných viac ako 100 prezidentských dekrétov; k najvýznamnejším patria:

• dekrét o národnej správe majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a o neplatnosti niektorých majetkoprávných konaní z doby okupácie (z 19. mája 1945)
• dekrét o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch (z 19. júna 1945)
• dekrét o Národnom súde (z 19. júna 1945)
• dekrét o konfiškacii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov (z 21. júna 1945)
• dekrét o úprave česko-slovenského štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (z 2. augusta 1945)
• dekréty o znárodnení baní a kľúčového priemyslu, akciových bank a sukromných poisťovní (z 24. októbra 1945)
• dekrét o konfiškacii nepriateľského majetku a o Fonde národnej obnovy (z 25. októbra 1945).